Genezis 22 – 23

---

¹ Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."

² A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny "Morja"! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem."

³ Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh.

⁴ Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto.

⁵ Tu Abrahám povedal svojim sluhom: "Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám."

⁶ Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu.

⁷ Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: "Otče!" On mu odvetil: "Hľa, tu som, syn môj!" A on mu povedal: "Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?"

⁸ Abrahám mu odvetil: "Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj." A išli obaja spolu ďalej.

⁹ Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo.

¹⁰ Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.

¹¹ Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: "Abrahám, Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."

¹² On mu povedal: "Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne."

¹³ Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna.

¹⁴ A Abrahám nazval toto miesto "Pán vidí" a tak sa ešte aj dnes hovorí: "Na vŕšku Pán uvidí".

¹⁵ Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba:

¹⁶ "Na seba samého prisahám to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou,

¹⁷ zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov

¹⁸ a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas."

¹⁹ Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a spolu šli do Bersaby. Abrahám ostal bývať v Bersabe.

²⁰ Po týchto udalostiach Abrahámovi oznámili, že aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov:

²¹ prvorodeného Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejčanov,

²² Kaseda, Azaua, Feldaša, Jedlafa a

²³ Batuela, ktorému sa narodila Rebeka. Týchto osem porodila Abrahámovmu bratovi Nachorovi Melcha.

²⁴ Aj jeho vedľajšia žena, menom Roma, porodila: Tabého, Gahama, Tahasa a Maácha.

¹ Dní Sárinho života bolo stodvadsaťťsedem rokov. Toľko žila Sára.

² Sára zomrela v Arbe, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán. I šiel Abrahám, aby ju oželel a oplakal.

³ Potom Abrahám vstal od svojej mŕtvej a hovoril Hetejcom:

⁴ "Ja som len prišelec a hosť u vás. Prepusťte mi u vás miesto na dedičné pohrebisko, aby som mohol pochovať svoju mŕtvu."

⁵ Hetejci mu však odpovedali: "Počúvaj, pane! Ty si ako Božie knieža medzi nami: V najlepšom našom hrobe môžeš pochovať svoju mŕtvu.

⁶ Nik z nás ti nebude brániť, aby si pochoval svoju mŕtvu v jeho hrobe."

⁷ Tu Abrahám vstal, hlboko sa poklonil pred obyvateľmi krajiny, pred Hetejcami,

⁸ a povedal im: "Keď súhlasíte, aby som si pochoval svoju mŕtvu, nuž vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Seorovho syna Efrona,

⁹ aby mi prepustil jaskyňu v Makpele, ktorá je jeho a je na konci jeho pozemku. Nech mi ju dá vo vašej prítomnosti na dedičné pohrebisko za plnú cenu."

¹⁰ Efron však sedel medzi Hetejcami. Hetejec Efron odpovedal Abrahámovi v prítomnosti Hetejcov, totižto všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta takto:

¹¹ "Nie tak pane! Počuj ma: Tento pozemok ti darujem. A dávam ti aj jaskyňu, ktorá je na ňom. V prítomnosti synov môjho ľudu ti ju dávam. Pochovaj si tam svoju mŕtvu!"

¹² Abrahám sa opäť poklonil pred obyvateľmi krajiny

¹³ a takto hovoril Efronovi v prítomnosti obyvateľov krajiny: "Nie tak, pane, počúvaj ma! Za pozemok ti zaplatím, vezmi to odo mňa a potom tam pochovám svoju mŕtvu!"

¹⁴ Efron na to odvetil Abrahámovi:

¹⁵ "Len ma počuj, pane! Pozemok za štyristo šeklov striebra, čo je to medzi mnou a tebou? Len si pochovaj svoju mŕtvu!"

¹⁶ Abrahám súhlasil s Efronom a Abrahám odvážil Efronovi toľko striebra, koľko on pred Hetejcami spomenul: štyristo šeklov striebra podľa bežnej váhy.

¹⁷ Takto Efronov pozemok, ktorý bol v Makpele východne od Mamre - pozemok i jaskyňa so všetkými stromami, ktoré boli na pozemku vôkol všetkých jeho medzí -, prešiel právoplatne

¹⁸ na Abraháma ako majetok v prítomnosti Hetejcov, všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta.

¹⁹ Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku v Makpele, východne od Mamre, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán.

²⁰ Takto sa pozemok a jaskyňa, ktorá bola na ňom, dostala od Hetejcov Abrahámovi za dedičné pohrebisko.

Jób 11 – 12

---

¹ Tu prehovoril Naamčan Sofar a vravel:

² "Nemá azda táraj dostať odpoveď, pravdu má mať veľavravný muž?

³ Umlčia ľudí táraniny tvoje, ty pýšiť sa budeš, že pravdu máš?

⁴ "Moja náuka je jasná." Vravíš ty. "Pred tvojím zrakom som celkom čistý."

⁵ Keby len Boh ozaj vravieť začal, otvoril si proti tebe pery,

⁶ dal ti poznať taje svojej múdrosti nepochopiteľné na počutie! Vedz, to Boh chce počet z tvojej viny!

⁷ Chceš azda vystihnúť Božiu podstatu, obsiahnuť dokonalosť Všemohúceho?

⁸ Je vyšší nad nebesá. Čo urobíš? Hlbší od podsvetia. Čože dozvieš sa?

⁹ Jeho rozsah väčší je ako zem, jeho šírka väčšia ako more.

¹⁰ Ak on ide pomimo, či to tají, abo rozhlasuje, kto mu zabráni?

¹¹ Veď ľudí podvodných on dobre pozná, neprávosti zbadá, všíma si ich.

¹² Tak môže prísť prázdny človek k rozumu, veď človek sa rodí ako divé osliatko.

¹³ Lenže ak ty svoje srdce priame máš, ak ty k nemu dvíhaš svoje ruky

¹⁴ a ak je neprávosť v tvojej ruke, ty ju odstrániš a krivde nedáš sídliť v svojom stánku,

¹⁵ potom si pozdvihneš tvár bez poškvrny, budeš neochvejný, bez strachu.

¹⁶ Potom iste zabudneš na útrapy, na vody jak ušlé spomenieš si.

¹⁷ Život jasnejší mať budeš nad poludnie, ba aj tmy ti budú ako zore.

¹⁸ Budeš istý, bo budeš mať nádej, budeš pokojne spať chránený.

¹⁹ Keď budeš driemať, nik ťa nevyruší; mnohí ťa budú láskať po tvári.

²⁰ Oči bezbožných však zhynú túžbou, pre nich útočište zaniklo už a nádej všetka ich je - vydať dušu."

¹ Jób odpovedal:

² "Vy jediní ste teda ozaj ľuďmi a všetka múdrosť s vami zahynie.

³ Aj ja mám rozum takisto ako vy a nie som od vás nijako podlejší. Veď oné veci kto by nevedel?!

⁴ Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný...

⁵ Veď "Škode posmech!" myslí si šťastný a "Úder tomu, komu nohy klesajú!"

⁶ Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke.

⁷ Zveri sa pýtaj, by ťa poučila, nebeských vtákov, nech ti povedia,

⁸ aj zemeplazov, aby poučili teba, a morské ryby nech ti oznámia:

⁹ Veď z týchto všetkých ktože by nevedel, že ich urobila ruka Pánova?!

¹⁰ V jeho ruke je duša všetkých bytostí aj duch každého ľudského tela.

¹¹ Azda ucho nerozlišuje slová, ako pokrm ochutnáva podnebie?

¹² A nemávajú starší múdrosť a vysoký vek nemá rozumnosť?

¹³ Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný.

¹⁴ Ak niečo zrúca, to nik nepostaví, koho on zavrie, toho neotvorí nik.

¹⁵ Ak zahatá vody, zaraz povyschýnajú, keď vypustí ich, kraje rozvrátia.

¹⁶ Aj on je mocný a múdry, jeho je zvedený i jeho zvodca.

¹⁷ On dáva radcom vykračovať boso a bláznov robí zo sudcov.

¹⁸ Aj kráľom reťaze strháva a putá dáva kolo bedier im.

¹⁹ On dáva kňazom vykračovať boso a veľkomožných k pádu privádza.

²⁰ Rečníkom odoberá výrečnosť a starcom zas rozum odníma.

²¹ Na urodzených vylieva potupu a veľkomožným pásy popúšťa.

²² On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.

²³ On rozmnožuje, lež aj hubí národy, jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.

²⁴ On rozum berie zemským kniežatám a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.

²⁵ Tak tápu potme, svetla vôbec nemajú a tackajú sa ako opití.

Príslovia 2,9 – 15

---

⁹ (Až) vtedy porozumieš, (čo je) spravodlivosť a (čo) právo (je), (čo je to) statočnosť (a) každý dobrý chodník,

¹⁰ bo sa ti múdrosť nasťahuje do srdca a tvoju dušu blažiť bude poznanie,

¹¹ rozvaha bude bedliť nad tebou (a) rozumnosť ťa bude strážiť

¹² tak, že ťa od zlej cesty zachová, od človeka, čo vraví mam a klam,

¹³ od (tých), čo zanechali priame chodníky a vykračujú temravými cestami,

¹⁴ ktorí sa tešia, keď sa môžu podopúšťať zla, rozplývajú sa radosťou z (tých) najmrzkejšich výčinov,

¹⁵ (od ľudí), ktorých cesty sú kľukaté a sú podlí (všade), kde len nohou vykročia.