1. Samuelova 13 – 14
1 Uplynul rok, čo kraľoval Šaul, a keď druhý rok kraľoval nad Izraelom,
2 vybral si tritisíc z Izraelitov: dvetisíc bolo so Šaulom v Machmase a na vrchu Betel a tisíc bolo s Jonatánom v Benjamínovej Gabae. Ostatok ľudu rozpustil, každého do jeho stanu.
3 Jonatán porazil posádku Filištíncov, ktorá bola v Gabae, a Filištínci sa o tom dopočuli. Vtedy dal Šaul trúbiť na trúbu v celej krajine a vyhlásil: "Nech čujú Hebrejci
4 a celý Izrael nech počuje toto: Šaul porazil posádku Filištíncov, ale sa aj stal Filištíncom odporným." Nato zvolali ľud k Šaulovi do Galgaly.
5 Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelitom, tridsaťtisíc vozov a šesťtisíc jazdcov, ľudu však bolo počtom ako piesku na morskom brehu. Prišli a utáborili sa v Machmase, východne od Bethavenu.
6 Keď Izraeliti videli, že sú v úzkych, že ľud je ubitý, poschovávali sa (ľudia) do jaskýň, do dier, do skalných trhlín, do jám a do cisterien.
7 Dokonca prešli cez Jordán do Gadovej krajiny a do Galaádu. Šaul však bol ešte v Galgale a celý ľud sa triasol okolo neho.
8 I čakal sedem dní do času, ktorý určil Samuel. Ale Samuel neprichádzal do Galgaly, takže sa ľud od neho rozchodil.
9 Vtedy povedal Šaul: "Doneste mi celopal a pokojné obety!" A obetoval celopal.
10 Keď dokončil obetovanie celopalu, prišiel Samuel a Šaul mu šiel v ústrety pozdraviť ho.
11 Samuel povedal: "Čo si to urobil?" Šaul odpovedal: "Lebo som videl, že sa ľud rozchodí odo mňa a ty si neprichádzal na určený čas, Filištínci sa však zhromaždili v Machmase.
12 I myslel som: Teraz zostúpia Filištínci ku mne do Galgaly a Pánovu tvár som neudobril. Nuž osmelil som sa a obetoval som celopal."
13 Nato Samuel povedal Šaulovi: "Hlúpo si konal, nezachoval si príkaz Pána, svojho Boha, ktorý ti dal. Teraz by bol Pán na večnosť upevnil tvoje kráľovstvo nad Izraelom.
14 Takto však tvoje kráľovstvo trvať nebude. Pán si vyhľadal muža podľa svojho srdca a ustanovil ho za knieža nad svojím ľudom, lebo si nezachoval čo ti prikázal Pán."
15 Potom Samuel vstal a odišiel z Galgaly do Benjamínovej Gabay. Ostatok ľudu išiel za Šaulom z Galgaly do Benjamínovej Gabay v ústrety bojujúcemu ľudu. A Šaul spočítal ľud, ktorý sa nachádzal pri ňom, okolo šesťsto mužov. -
16 Šaul, jeho syn Jonatán a ľud, ktorý bol s nimi, zdržovali sa v Benjamínovej Gabae, Filištínci táborili v Machmase.
17 Vtedy vyrazili z tábora Filištíncov koristníci v troch oddieloch. Jeden oddiel udrel smerom na Ofru do kraja Šual,
18 jeden oddiel udrel smerom na Bethoron a jeden oddiel udrel smerom k hranici, ktorá hľadí ponad údolie Seboim na rovinu.
19 Kováča však nebolo v celej Izraelskej krajine. Filištínci si totiž povedali: "Aby si Hebrejci neurobili meče alebo kopije."
20 Celý Izrael musel chodiť k Filištíncom, keď si niekto chcel naostriť pluh, motyku, sekeru, alebo kosu.
21 Pilník slúžil na brúsenie ostria motýk, trojzubých vidiel, sekier a sochorov,
22 takže v deň bitky sa nenašiel meč ani kopija v ruke celého ľudu, ktorý bol so Šaulom a Jonatánom. Našiel sa len u Šaula a jeho syna Jonatána.
23 Posádka Filištíncov vyrazila k machmaskému prechodu.
1 Ktorýsi deň povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: "Nože, prejdime k posádke Filištíncov, ktorá je na druhej strane!" Svojmu otcovi to však neoznámil.
2 Šaul sa zdržoval na okraji Gabay pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Magrone. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov.
3 Achiáš, syn Ichabodovho brata Achitoba, ktorý bol synom Finésa, Héliho syna, Pánovho kňaza v Šíle, nosil efód. - Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel.
4 Vprostred prechodu, cez ktorý sa Jonatán usiloval prejsť k posádke Filištíncov, bol z jednej i druhej strany skalný výbežok, jeden sa volal Bóses (lesklý), druhý Séne (pichľavý).
5 Jeden výbežok bol na sever oproti Machmasu, druhý na juh oproti Gabae.
6 Jonatán povedal chlapcovi, svojmu zbrojnošovi: "Nože, prejdime k posádke tých neobrezancov, azda Pán urobí (niečo) v náš prospech. Veď Pánovi nič neprekáža zachrániť pomocou veľkého alebo nepatrného počtu!"
7 Zbrojnoš mu odpovedal: "Urob, čokoľvek je v tvojom srdci! Rozhodni sa a ja som s tebou, ako si len praješ!"
8 Jonatán vravel: "Prejdime tamto k tým chlapom a ukážeme sa im.
9 Ak nám povedia: "Stojte, kým neprídeme k vám!", ostaneme stáť a nepôjdeme k nim.
10 Ale ak nám povedia: "Poďte!" pôjdeme, lebo nám ich Pán vydal do rúk. Toto nám bude znamením.
11 Vtom sa obaja ukázali posádke Filištíncov. Filištínci vraveli: "Aha, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poschovávali!
12 A mužovia posádky hovorili Jonatánovi a jeho zbrojnošovi: "Poďte k nám, voľačo vám porozprávame!" Nato Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: "Poď za mnou, lebo ich Pán vydal do ruky Izraela!"
13 Jonatán sa teda škriabal nahor rukami a nohami a jeho zbrojnoš za ním. I padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich za ním zabíjal.
14 Prvá porážka, ktorú zapríčinil Jonatán a jeho zbrojnoš, čítala okolo dvadsať mužov, asi na pol jutre oráčiny.
15 I rozšíril sa zmätok v tábore, na poli a v celom ľude. Posádka a koristníci sa tiež triasli, lebo sa chvela zem; to bol strach Boží.
16 Keď sa Šaulove hliadky pozreli do Benjamínovej Gabay, tábor sa vlnil sem i tam.
17 Vtedy Šaul povedal ľudu, ktorý bol s ním: "Spočítajte a zistite, kto odišiel spomedzi nás!" Spočítali a hľa, nebolo Jonatána a jeho zbrojnoša!
18 Vtedy Šaul povedal Achiášovi: "Prines Božiu archu!" Božia archa bola totiž v ten deň pri synoch Izraela.
19 A kým Šaul hovoril s veľkňazom, zmätok, ktorý bol v tábore Filištíncov, rozrastal sa čoraz viac. Vtedy povedal Šaul veľkňazovi: "Stiahni ruku späť!"
20 Tu sa Šaul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil, došli až k bitke a hľa, meče mali obrátené vzájomne proti sebe vo veľmi veľkom zmätku!
21 Aj Hebrejci, ktorí dávnejšie boli s Filištíncami a ktorí s nimi tiahli do poľa, sa obrátili a chceli byť s Izraelitmi, ktorí boli so Šaulom a Jonatánom.
22 Aj všetci izraelskí mužovia, čo boli schovaní v Elraimskom pohorí, počuli, že sa Filištínci dali na útek, a zapojili sa do boja proti nim.
23 Tak Pán zachránil v ten deň Izrael. Boj sa však preniesol až k Bethavenu.
24 V ten deň boli mužovia Izraela unavení, lebo Šaul zaprisahal ľud slovami: "Nech je prekliaty muž, ktorý by požil jedlo do večera, kým sa nevypomstí na svojich nepriateľoch!" Preto nik z ľudu neokúsil jedla.
25 Tu prišiel všetok ľud k plástom; na poli bol med.
26 Keď ľud došiel k plástom, tie pretekali medom, ale nebolo nikoho, kto by bol ruku zdvihol k ústam, lebo ľud sa bál prísahy.
27 Lenže Jonatán nepočul, keď jeho otec zaprisahal ľud, preto vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil ju do medového plásta, potom si obrátil ruku k ústam a rozsvietili sa mu oči.
28 Ktosi z ľudu ho však oslovil: "Tvoj otec prísne zaprisahal ľud slovami: Nech je prekliaty muž, ktorý dnes požije pokrm." Ľud však bol unavený.
29 Jonatán odpovedal: "Môj otec vrhá krajinu do nešťastia, pozrite, rozsvietili sa mi oči, hoci som požil len trochu tohto medu.
30 O koľko viac, keby bol ľud dnes jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel; nebola by teraz porážka Filištíncov väčšia?"
31 V ten deň teda porazili Filištíncov od Machmasu po Ajalon. Ale ľud sa veľmi unavil.
32 Preto sa ľud vrhol na korisť, zajali ovce, hovädá a teľce, zabíjali ich na zemi a ľud jedol aj s krvou.
33 Oznámili to Šaulovi: "Hľa, ľud hreší proti Pánovi, lebo je s krvou!" I povedal: "Zhrešili ste! Privaľte teraz ku mne veľký kameň!"
34 Potom Šaul povedal: "Zamiešajte sa medzi ľudí a povedzte im: Priveďte si každý ku mne svojho vola a svoju ovcu, zabíjajte na tomto (kameni) a tak jedzte! Nehrešte proti Pánovi, že jete s krvou!" A všetok ľud privádzal, každý vola, ktorého mal poruke, a zabíjali tam až do noci.
35 Šaul však postavil Pánovi oltár. To bol prvý oltár, ktorý postavil Pánovi.
36 Potom Šaul povedal: "Poďme za Filištíncami v noci a spustošme ich, kým zasvitne ráno, aby z nich nezostal nik!" Odpovedali: "Urob všetko, čo sa ti páči!" Veľkňaz však povedal: "Pristúpme sem, k Bohu!"
37 A Šaul sa radil Boha: "Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do ruky Izraela?" Ale v ten deň mu nedal odpoveď.
38 Vtedy vravel Šaul: "Priblížte sa sem všetci pohlavári ľudu, skúmajte a pozrite sa, kto spáchal dnes tento hriech!
39 Lebo na život Pána, záchrancu Izraela, ak sa to stalo hoci aj pre môjho syna Jonatána, určite zomrie." A z celého ľudu mu nik neodpovedal.
40 Nato vravel celému ľudu: "Vy buďte na jednej strane, ja však a môj syn Jonatán budeme na strane druhej." Ľud odpovedal Šaulovi: "Urob, čo sa ti páči!"
41 A Šaul hovoril Pánovi: "Bože Izraela, zjednaj právo!" I zachytil sa Jonatán a Šaul, ľud však vyviazol.
42 Nato povedal Šaul: "Žrebujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom!" A zachytil sa Jonatán.
43 Šaul sa spýtal Jonatána: "Povedz mi, čo si urobil!" Jonatán mu povedal: "Na konci palice, ktorú mám v ruke, okúsil som trochu medu. Tu som, nech zomriem!"
44 Šaul povedal: "Toto nech mi urobí Pán a toto nech mi dodá! Veru umrieš, Jonatán!"
45 Ale ľud hovoril: "Nuž Jonatán má zomrieť, ktorý získal Izraelu toto veľké víťazstvo? Ani zďaleka! Ako žije Pán, ani vlások mu nepadne z hlavy na zem! Veď toto urobil dnes s Božou pomocou!" A tak ľud vyslobodil Jonatána a nezomrel.
46 A Šaul odišiel bez prenasledovania Filištíncov, takže sa Filištínci vrátili domov.
47 Keď sa Šaul ujal kráľovstva nad Izraelom, bojoval proti všetkým jeho okolitým nepriateľom, proti Moabu, proti Amončanom, proti Edomčanom, proti kráľom Soby a proti Filištíncom. A víťazil nad všetkými, proti ktorým sa obrátil.
48 Konal udatne, porazil Amalekitov a vyslobodil Izrael z ruky jeho ničiteľov.
49 Šaulovi synovia boli Jonatán, Ješui a Melchisua. Mená jeho dvoch dcér boli: meno staršej Merob a meno mladšej Michol.
50 A meno Šaulovej manželky Achinoam, dcéra Achimása. Meno jeho vojvodcu bolo Abner, syn Néra, Šaulovho strýca.
51 Kis bol Šaulovým otcom a Nér, Abnerov otec, bol synom Abiela.
52 Vojna proti Filištíncom bola prudká po celý Šaulov život. Ktoréhokoľvek mocného a udatného muža Šaul zbadal, pritiahol ho k sebe.
Žalm 58
1 Zbormajstrovi. Na nápev "Nezahub". Dávidov žalm. Miktam.
2 Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, vari správne súdite ľudských synov?
3 Naopak, v srdci páchate neprávosti, vaše ruky pripravujú násilie na zemi.
4 Hriešnici sú na scestí už od lona matky, od materského života blúdia klamári.
5 Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,
6 ktorá nepočúva hlas zaklínačov, hlas skúseného čarodeja.
7 Bože, vylám im zuby v ústach, rozdrv čeľusť levov, Pane.
8 Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, nech vyschnú ako zdeptaná tráva.
9 Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.
10 Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, zaživa ich strávi ako oheň hnevu.
11 Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, umyje si nohy v krvi hriešnika.
12 A ľudia povedia: "Naozaj je odmena pre spravodlivého, naozaj je Boh, čo súdi na zemi.
