Ján 10 – 12
1 Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.
2 Kto vchádza bránou je pastier oviec.
3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.
4 Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas.
5 Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú."
6 Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.
7 Preto im Ježiš znova vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam:
8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.
9 Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.
10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.
12 Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.
13 Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa,
15 ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
17 Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem.
18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca."
19 Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka.
20 Mnohí z nich hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!"
21 Iní namietali: "To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?"
22 V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
24 Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene"
25 Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,
26 ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
27 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
30 Ja a Otec sme jedno."
31 Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.
32 Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!"
33 Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom."
34 Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: "Ja som povedal: Ste bohmi"?
35 Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -
36 prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: "Rúhaš sa" za to že som povedal: Som Boží Syn?!
37 Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
38 Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!"
39 Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
40 Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
41 Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: "Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda."
42 A mnohí tam uverili v neho.
1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.
2 Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.
3 Preto mu sestry poslali odkaz: "Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý."
4 Keď to Ježiš počul, povedal: "Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn."
5 Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.
6 Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.
7 Až potom povedal učeníkom: "Poďme znova do Judey."
8 Učeníci mu vraveli: "Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!"
9 Ježiš odpovedal: "Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta.
10 Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla."
11 Toto povedal a dodal: "Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť."
12 Učeníci mu povedali: "Pane, ak spí, ozdravie."
13 Ježiš však hovoril o jeho smrti a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: "Lazár zomrel.
15 A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!"
16 Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: "Poďme aj my a umrime s ním."
17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.
18 Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií,
19 a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma.
21 Marta povedala Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.
22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá."
23 Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane z mŕtvych."
24 Marta mu vravela: "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení."
25 Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
26 A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?"
27 Povedala mu: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet."
28 Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: "Učiteľ je tu a volá ťa."
29 Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu.
30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti.
31 Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: "Ide sa vyplakať k hrobu."
32 Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel."
33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený
34 sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť!"
35 A Ježiš zaslzil.
36 Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!"
37 No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!"
38 Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
39 Ježiš povedal: "Odvaľte kameň!" Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe."
40 Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?"
41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.
42 A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal."
43 Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazár, poď von!"
44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!"
45 Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
46 No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.
47 Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: "Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.
48 Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ."
49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: "Vy neviete nič.
50 Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ."
51 Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval že Ježiš má zomrieť za národ
52 a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.
53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.
54 Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.
55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili.
56 Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: "Čo myslíte? Príde na sviatky?"
57 Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.
1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.
3 Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:
5 "Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?"
6 Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
7 Ježiš povedal: "Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu!
8 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy."
9 Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
10 A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára,
11 lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.
12 Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema.
13 Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!"
14 Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané:
15 "Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice."
16 Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili.
17 Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo.
18 A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie.
19 Vtedy si farizeji hovorili: "Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!" Gréci chcú vidieť Ježiša.
20 Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci.
21 Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: "Pane, chceli by sme vidieť Ježiša."
22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.
23 Ježiš im odpovedal: "Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.
24 Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.
26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.
27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel.
28 Otče, osláv svoje meno!" A z neba zaznel hlas: "Už som oslávil a ešte oslávim."
29 Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: "Anjel s ním hovoril."
30 Ježiš povedal: "Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.
31 Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.
32 A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.
33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
34 Zástup mu odvrával: "My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: "Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!" Kto je to ten Syn človeka?">
35 Ježiš im povedal: "Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide.
36 Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla." Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.
37 Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho;
38 aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: "Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?"
39 Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal:
40 "Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ich nemohol uzdraviť"
41 Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom.
42 A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy,
43 lebo ľudskú slávu mali radšej ako slávu Božiu.
44 Ježiš zvolal: "Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal.
45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.
46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.
47 Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.
48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.
49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť.
50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec."
Príslovia 6,1 – 5
1 Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho a dal si ruku za cudzieho (človeka),
2 padol si do klepca slov svojich úst, lapil si sa v slovách svojich úst.
3 Urob teda, čo hovorím, syn môj, aby si sa vymanil, lebo si vošiel do hrsti svojmu blížnemu: choď, poníž sa a naliehaj na svojho blížneho.
4 Nedožič svojim očiam spať a svojim mihalniciam podriemať!
5 Vytrhni sa jak srna z ruky (poľovníka) a ako vtáča z ruky vtáčnika.
