Ján 4 – 6
1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján
2 - hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -,
3 opustil Judeu a odišiel znova do Galiley.
4 Pritom musel prejsť cez Samáriu.
5 A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi.
6 Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
7 Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!"
8 Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy.
9 Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
10 Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: "Daj sa mi napiť, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu."
11 Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu?
12 Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?"
13 Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný.
14 Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života."
15 Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!"
16 Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!"
17 Žena mu odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej vravel: "Správne si povedala: "Nemám muža,
18 lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu."
19 Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok.
20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať."
21 Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme.
22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.
23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.
24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde."
25 Žena mu vravela: "Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko."
26 Ježiš jej povedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou."
27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "Prečo sa s ňou rozprávaš?"
28 Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom:
29 "Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?"
30 Vyšli teda z mesta a šli k nemu.
31 Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!"
32 On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte."
33 Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?"
34 Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo.
35 Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu!
36 Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec.
37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne.
38 Ja som vás, poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy, ste vstúpili do ich práce."
39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila."
40 Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni.
41 A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo.
42 A žene povedali: "Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."
43 O dva dni odišiel stade do Galiley.
44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu.
45 Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.
46 Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna.
47 Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral.
48 Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte."
49 Kráľovský úradník mu hovoril: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!"
50 Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
51 Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije.
52 Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka."
53 Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom.
54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.
1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí.
3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
4 (...ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.)
5 Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov.
6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: "Chceš ozdravieť?"
7 Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde."
8 Ježiš mu vravel: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"
9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota,
10 preto Židia hovorili uzdravenému: "Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!"
11 Ale on im odvetil: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: "Vezmi si lôžko a choď!"
12 Pýtali sa ho: "A kto je ten človek, čo ti povedal: "Vezmi a choď?"
13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
14 Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: "Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie."
15 A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
16 A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
17 Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem."
18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
19 Ježiš im vravel: "Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.
20 Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.
21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.
22 A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi,
23 aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
24 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť.
26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.
27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.
28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas
29 a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
31 Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé.
32 Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.
33 Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde.
34 Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení.
35 On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
36 Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec.
37 A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli
38 a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.
39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne.
40 Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
41 Slávu od ľudí neprijímam.
42 Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.
43 Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali.
44 Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!
45 Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej.
46 Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal.
47 Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!"
1 Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora.
2 Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých.
3 Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
4 Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
5 Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?"
6 Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
7 Filip mu odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok."
8 Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
9 "Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?"
10 Ježiš povedal: "Usaďte ľudí!" Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
11 Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
12 Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: "Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!"
13 Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
14 Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: "Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet."
15 Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
16 Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru,
17 nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel.
18 Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.
19 Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa.
20 Ale on im povedal: "To som ja, nebojte sa!"
21 Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.
22 Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami.
23 A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky.
24 No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša.
25 Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: "Rabbi, kedy si sem prišiel?"
26 Ježiš im odpovedal: "Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.
27 Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou."
28 Povedali mu: "Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?"
29 Ježiš im odpovedal: "Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal."
30 Povedali mu: "Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?
31 Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: "Dal im jesť chlieb z neba."
32 Ježiš im odvetil: "Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba.
33 Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život."
34 Povedali mu: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb."
35 Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
36 Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte.
37 Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem,
38 lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal.
39 A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.
40 Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň."
41 Židia na neho šomrali, lebo povedal: "Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,"
42 a hovorili: "Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: "Zostúpil som z neba?!"
43 Ježiš im odpovedal: "Nešomrite medzi sebou!
44 Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.
45 U Prorokov je napísané: "Všetkých bude učiť sám Boh." A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.
46 Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca.
47 Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.
48 Ja som chlieb života.
49 Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli.
50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."
52 Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!"
53 Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
56 Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."
59 Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
60 Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!"
61 Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: "Toto vás pohoršuje?
62 A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?
63 Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.
64 Ale niektorí z vás neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí.
65 A povedal: "Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec."
66 Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.
67 Ježiš povedal Dvanástim: "Aj vy chcete odísť?"
68 Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.
69 A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý."
70 Ježiš im odpovedal: "Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol."
71 To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.
Príslovia 5,7 – 14
7 Preto ma teraz, syn môj, počúvaj a neustupuj od slov mojich úst!
8 Stráň od nej svoju púť a nepribližuj sa k vchodu (do) jej obydlia,
9 aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas a svoje roky ukrutníkovi,
10 aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zárobky.
11 Musel by si kvíliť nakoniec, keby ťa pripravili o kožu a o telo,
12 a musel by si doznať: "Ako som (len) mohol nenávidieť napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním,
13 ako som mohol neslúchať hlas svojich učiteľov a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili?
14 Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol uprostred pospolitosti a zástupu."
