Genezis 20 – 21

---

¹ Abrahám odtiaľ odišiel na juh a zastavil sa medzi Kádešom a Surom. Keď sa zdržoval v Gerare,

² hovoril Abrahám o svojej manželke Sáre: "Ona je moja sestra." A Abimelech, kráľ Gerary, ju dal uniesť.

³ V noci však vo sne prišiel ku kráľovi Abimelechovi Boh a povedal mu: "Doista zomrieš pre ženu, ktorú si dal uniesť, lebo má muža."

⁴ Abimelech sa jej však ešte nedotkol, preto povedal: "Pane, aj spravodlivého zahubíš?

⁵ Či mi nepovedal on sám: "Ona je moja sestra"? A nevravela aj ona: "On je môj brat"? V prostote svojho srdca a s čistými rukami som to urobil!"

⁶ A Boh mu povedal vo sne: "Aj ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa uchránil, aby si proti mne nezhrešil.

⁷ Teraz však pošli ženu späť mužovi! Lebo on je prorok a bude za teba orodovať, aby si zostal nažive. Ak ju však nepošleš, vedz, že istotne zomrieš so všetkým, čo je tvoje!"

⁸ Abimelech včasráno vstal, zavolal všetkých svojich služobníkov a vyrozprával im celý príbeh. Keď to mužovia počuli, veľmi sa naľakali.

⁹ Potom Abimelech zavolal Abraháma a povedal mu: "Čo si nám to vykonal? Čím som sa voči tebe previnil že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech?! Urobil si mi to, čo sa nikdy nemalo stať!"

¹⁰ A Abimelech povedal Abrahámovi: "Čo si tým zamýšľal, že si takto konal?"

¹¹ Abrahám odpovedal: "Myslel som si, že na tomto mieste isto niet nijakej Božej bázne a že ma zabijú pre moju ženu!

¹² A napokon, ona je i mojou sestrou, dcérou môjho otca, nie však dcérou mojej matky; a stala sa mojou ženou.

¹³ Keď ma totiž Boh vyviedol z otcovského domu do neznáma, povedal som jej: Túto láskavosť mi preukážeš: Na každom mieste, kam prídeme, povieš: "On je môj brat!"

¹⁴ Tu Abimelech vzal ovce a dobytok, otrokov a slúžky a dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj Sáru, jeho manželku.

¹⁵ Potom Abimelech povedal: Hľa, moja zem je pred tebou, bývaj, kde sa ti zapáči!"

¹⁶ Sáre zasa povedal: "Tu hľa, tvojmu bratovi dávam tisíc strieborných, to má byť ako odškodné v očiach všetkých, čo sú s tebou, a si ospravedlnená vo všetkom."

¹⁷ Keď Abrahám prosil za Abimelecha u Boha, Boh uzdravil Abimelecha, jeho ženu i jeho služobnice a ony znovu mohli rodiť,

¹⁸ lebo Pán zavrel každé materské lono v Abimelechovom dome pre Abrahámovu manželku Sáru.

¹ A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal.

² Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh.

³ Abrahám nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu porodila Sára, Izákom.

⁴ Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako to prikázal Pán.

⁵ Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil jeho syn Izák.

⁶ Vtedy povedala Sára: "Radostný smiech mi spôsobil Boh. Každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať."

⁷ A znova povedala: "Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte kojiť deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku."

⁸ A chlapec rástol a bol odstavený. V deň, keď Izáka odstavili, urobil Abrahám veľkú hostinu.

⁹ Sára videla, že syn Egypťanky Agar, ktorého porodila Abrahámovi, posmieva sa jej vlastnému synovi Izákovi.

¹⁰ Tu povedala Abrahámovi: "Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!"

¹¹ Ale táto reč sa veľmi dotkla Abraháma, veď šlo o jeho syna.

¹² Boh mu však povedal: "Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo!

¹³ Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom."

¹⁴ Abrahám teda vstal včasráno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyložil jej to na chrbát, a poslal ju aj s chlapcom preč. Ona šla a zablúdila na púšti Bersabe.

¹⁵ Keď sa voda z mecha minula, uložila chlapca pod jeden z kríkov,

¹⁶ poodišla a sadla si obďaleč, tak vo vzdialenosti dostrelu kuše, lebo si vravela: "Nemôžem sa pozerať na smrť dieťaťa." Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.

¹⁷ Boh však vypočul chlapcov hlas a Boží anjel takto zavolal z neba na Agar: "Čo ti je, Agar? Neboj sa! Veď Boh počul chlapcov hlas odtiaľ, kde je.

¹⁸ Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne za ruku, lebo z neho urobím veľký národ!"

¹⁹ Tu jej Boh otvoril oči a ona zbadala studňu s vodou. I šla, naplnila mech vodou a napojila chlapca.

²⁰ A Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho veľký kušostrelec.

²¹ Býval na púšti Fáran a jeho matka mu vzala ženu z egyptskej krajiny.

²² V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichol povedali Abrahámovi: "Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš.

²³ Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, že sa nezachováš neverne ani proti mne, ani proti môjmu potomstvu! Ako som preukázal priateľstvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hosťom."

²⁴ Abrahám povedal: "Áno, budem prisahať!"

²⁵ Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia.

²⁶ Abimelech však odvetil: "Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nič nevravel a ani dodnes som o tom nič nepočul."

²⁷ Potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu.

²⁸ Sedem jahníc však oddelil osobitne.

²⁹ I opýtal sa ho Abimelech: "Čo má znamenať tých sedem, osobitne oddelených jahníc?"

³⁰ On odpovedal: "Týchto sedem jahníc musíš vziať odo mňa, aby mi to bolo svedectvom, že som ja vykopal túto studňu."

³¹ Preto sa tá studňa volá Bersabe, lebo tam obaja prisahali.

³² Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a veliteľ vojska Pichol pobrali a vrátili sa do filištínskej krajiny.

³³ Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha.

³⁴ A Abrahám býval dlhší čas ako cudzinec vo filištínskej krajine.

Jób 9 – 10

---

¹ Jób odpovedal:

² "Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom.

³ Keby sa niekto chcel s ním pustiť do hádky, neodpovie mu ani na jedno z tisíca.

⁴ Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!

⁵ On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje.

⁶ Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta, že sa jej stĺpy budú zachvievať.

⁷ On zakáže slnku a nevyjde a pod pečaťou hviezdy zatvára.

⁸ On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.

⁹ Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.

¹⁰ On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.

¹¹ Keď kol' mňa ide, ani si to nevšimnem, keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám.

¹² Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: "Čo to vystrájaš?"

¹³ Boh však svoj hnev nijak nezdržiava a koria sa mu voje Potvory.

¹⁴ Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať.

¹⁵ Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu.

¹⁶ Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem...

¹⁷ On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží,

¹⁸ nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou.

¹⁹ Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?!

²⁰ Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť.

²¹ Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom.

²² Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí!

²³ Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu.

²⁴ Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?

²⁵ Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.

²⁶ Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.

²⁷ Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa;

²⁸ hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš.

²⁹ Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?

³⁰ Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,

³¹ ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa.

³² On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!

³³ Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by,

³⁴ kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.

³⁵ Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.

¹ Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť.

² To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!

³ Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných?

⁴ Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš?

⁵ A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú,

⁶ že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky,

⁷ hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve?

⁸ Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?

⁹ Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?

¹⁰ Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?

¹¹ Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež;

¹² dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila.

¹³ Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou:

¹⁴ Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov.

¹⁵ Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením.

¹⁶ Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.

¹⁷ Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne.

¹⁸ Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?

¹⁹ Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu?

²⁰ Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,

²¹ prv ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy,

²² kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou."

Príslovia 2,6 – 8

---

⁶ Bo múdrosť udeľuje Pán, z jeho úst (pochádzajú) poznanie a rozumnosť.

⁷ Ukladá pomoc pre statočných, bude štítom tým, čo žijú neporušene,

⁸ lebo chráni cesty spravodlivosti a stráži dráhu svojich ctiteľov.