Kniha proroka Izaiáša - kapitola 49
1 Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno.
2 Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval.
3 A riekol mi: "Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť."
4 Ja však som povedal: "Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu." Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha.
5 Teraz však hovorí Pán, čo si ma od lona služobníkom urobil, aby som Jakuba priviedol späť k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromaždil. Som oslávený v očiach Pánových a môj Boh sa mi stal silou.
6 Povedal teda: "Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"
7 Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: "Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."
8 Toto hovorí Pán: "V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá
9 a povedal väzňom: "Vyjdite!" a tým, čo sú vo tme: "Zjavte sa!"
10 Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí.
11 Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia.
12 Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny."
13 Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.
14 Ale Sion povedal: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol."
15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.
16 Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.
17 Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
18 Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem - hovorí Pán - všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha.
19 Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.
20 Ešte budú hovoriť - počuješ to - dietky tvojej neplodnosti: "Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"
21 A budeš si vravieť v sebe: "Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?"
22 Toto hovorí Pán, Jahve: "Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú.
23 Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."
24 Či možno odobrať korisť obrovi ? A čo silák zajal, možno vyslobodiť?
25 Áno, takto hovorí Pán: "Aj čo obor zajal, bude odobraté, aj korisť siláka vyslobodená. S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť a tvojich synov ja vyslobodím.
26 Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."
