Druhá kniha Samuelova - kapitola 1
1 Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu.
2 Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa.
3 Dávid sa ho spýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" Odpovedal mu: "Z tábora Izraelitov som ušiel."
4 Dávid sa ho opýtal: "Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!" Odpovedal: "Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán."
5 Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: "Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?"
6 Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: "Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali.
7 Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: "Tu som."
8 Opýtal sa ma: "Kto si?" Povedal som mu: "Som Amalekita!"
9 I povedal mi: "Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat ale život je vo mne celý."
10 Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!"
11 Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom.
12 Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.
13 Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: "Odkiaľ si?" Odpovedal: "Som syn chránenca Amalekitu."
14 A Dávid mu povedal: "Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?"
15 Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: "Pristúp a vrhni sa naňho!" On ho zrazil tak, že zomrel.
16 A Dávid mu hovoril: "Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: "Ja som zabil Pánovho pomazaného."
17 A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom.
18 A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých:
19 Izrael! Ozdoba na tvojich vŕškoch je zabitá! Ako padli hrdinovia!
20 Neoznámte to v Géte, na uliciach Askalona nehláste, nech sa dcéry Filištíncov netešia, nech nejasajú dcéry pohanov.
21 Vrchy Gelboe, nech nie je na vás dážď ani rosa, ani polia prvotín! Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov. Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,
22 (lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov. Jonatánov luk sa nevrátil nazad a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.
23 Šaul a Jonatán, milí, spanilí, nerozišli sa v živote ani v smrti. Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.
24 Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom, veď vás skvostne do purpuru obliekal, na šat pripínal vám zlaté ozdoby!
25 Ako padli hrdinovia uprostred boja! Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!
26 Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán, veľmi si mi bol milý. Tvoja láska bývala mi vzácnejšia ako láska žien. (Ako matka jedináčka miluje, tak som ja miloval teba.)
27 Ako padli hrdinovia, zahynuli nástroje boja!
