Hľadaný výraz: Jób 42, 1-3. 5-6. 12-16
1 Tu Jób odpovedal Pánovi:
2 "Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.
3 Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver' som nemohol.
5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.
6 Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."
12 A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.
13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry.
14 Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla.
15 A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.
16 Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.
