Vyhľadávanie

Search

Potrebujete pomôcť s vyhľadávaním? Pozrite si pomocník.

Hľadaný výraz: Gn 36,1-37,36; Mt 13,18-35; Ž 10,12-18


Genezis, 36. kapitola

1 Toto je Ezauovo, čiže Edomovo potomstvo:

2 Ezau si vzal ženy z kanaánskych dcér Adu, dcéru Hetejca Elona, Anovu dcéru Ólibamu, vnučku Hevejca Sebeona,

3 a Izmaelovu dcéru Bašemat, Nabajotovu sestru.

4 Ada porodila Elifaza, Bašemat porodila Rahuela

5 a Ólibama porodila Jehusa, Ihelona a Koreho. To sú Ezauovi synovia, ktorí sa mu narodili v krajine Kanaán.

6 Potom Ezau zobral svoje ženy, svojich synov a dcéry i všetkých otrokov, ktorí patrili k jeho domu, aj svoje čriedy a všetok svoj dobytok i celý majetok, čo si nadobudol v krajine Kanaán, a odišiel od svojho brata Jakuba do (inej) krajiny.

7 Veď ich majetok bol priveľký, aby mohli bývať spolu, a krajina, v ktorej sa zdržovali, nestačila im na bývanie pre ich stáda.

8 A tak sa Ezau osadil na pohorí Seir. Ezau je (to isté ako) Edom.

9 Toto sú potomci Ezaua, praotca Edomčanov, na pohorí Seir:

10 Toto sú mená Ezauových synov: Elifaz, syn Ezauovej ženy Ady, a Rahuel, syn Ezauovej ženy Bašemat.

11 Elifazovi synovia sú Teman, Omar, Sefo, Gatam a Kenéz.

12 Tamna, vedľajšia žena Ezauovho syna Elifaza, porodila Elifazovi Amaleka. To sú potomci Ezauovej ženy Ady.

13 A Rahuelovi synovia sú títo: Nahat, Zara, Sama a Meza. To sú potomci Ezauovej ženy Bašemat.

14 Synovia Anovej dcéry, Sebeonovej vnučky, Ezauovej ženy Ólibamy, ktorých porodila Ezauovi: Jehus, Ihelon a Kore.

15 Toto sú náčelníci Ezauových potomkov: Synovia Elifaza, Ezauovho prvorodeného, sú náčelník Teman, náčelník Omar, náčelník Sefo, náčelník Kenéz,

16 náčelník Kore, náčelník Gatam a náčelník Amalek. To sú Elifazovi náčelníci v kraji Edom. To sú Adini potomci.

17 A toto sú synovia Ezauovho syna Rahuela: náčelník Nahat, náčelník Zara, náčelník Sama, náčelník Meza. To sú Rahuelovi náčelníci v kraji Edom. To sú potomci Ezauovej ženy Bašemat.

18 A toto sú synovia Ezauovej ženy Ólibamy: náčelník Jehus, náčelník Ihelon a náčelník Kore. To sú náčelníci Ezauovej ženy a Anovej dcéry Ólibamy.

19 To sú Ezauovi synovia a to sú ich náčelníci to je Edom.

20 Toto sú synovia Horejcu Seira, praobyvatelia krajiny: Lotan, Sobal, Ana,

21 Dison, Eser a Disan. To sú náčelníci Horejcov, Seirovi synovia v kraji Edom.

22 A Lotanovi synovia sú Hori a Heman a Lotanova sestra bola Tamna.

23 Sobalovi synovia sú však Alvan, Manahat a Ebal, Sefo a Onam.

24 A toto sú Sebeonovi synovia: Aja a Ana. To je ten Ana, čo našiel teplú vodu na púšti, keď pásol oslice svojho otca Sebeona.

25 A toto sú Anove deti: Dison a Ólibama bola Anova dcéra.

26 A toto sú Disonovi synovia: Hamdan, Eseban, Jetram a Charam.

27 Eserovi synovia sú Balán, Zavan a Akan.

28 A toto sú Disanovi synovia: Hus a Aram.

29 Toto sú náčelníci Horejcov: náčelník Lotan, náčelník Sobal, náčelník Sebeon, náčelník Ana,

30 náčelník Dison, náčelník Eser a náčelník Disan. To sú náčelníci Horejcov v kraji Seir podľa svojich kmeňov.

31 A toto sú králi, ktorí panovali v kraji Edom prv, ako Izraelitom kraľoval kráľ:

32 Nad Edomom kraľoval Beorov syn Bela a jeho mesto sa volalo Denaba.

33 Keď Bela zomrel, namiesto neho kraľoval Zarov syn Jobab z Bosry.

34 Po Jobabovej smrti sa stal namiesto neho kráľom Husam z krajiny Temanitov.

36 Po Adadovej smrti sa stal kráľom na jeho mieste Semla z Masreky.

37 Keď Semla zomrel, namiesto neho sa stal kráľom Šaul z Rechobotu na rieke.

38 Po Šaulovej smrti bol na jeho mieste kráľom Achoborov syn Balanan.

39 Keď Achoborov syn Balanan zomrel, namiesto neho bol kráľom Adar a jeho mesto sa volalo Fau. Jeho žena sa volala Métabel a bola dcérou Matredy, Mazaábovej dcéry.

40 A toto sú mená Ezauových náčelníkov podľa svojich rodov a podľa mien svojich sídel: náčelník Tamny, náčelník Alvy, náčelník Jetet,

41 náčelník Ólibamy, náčelník Ely, náčelník Finonu,

42 náčelník Kenézu, náčelník Temanu, náčelník Mabsary,

43 náčelník Magdielu a náčelník Hiramu. To sú náčelníci Edomu podľa bydlísk v krajine, ktorú zaujali. - To je Ezau, praotec Edomčanov.

Genezis, 37. kapitola

1 Jakub sa osadil v krajine, kde sa zdržiaval jeho otec ako prišelec, v krajine Kanaán.

2 Toto sú dejiny Jakubovej rodiny: Jozef mal sedemnásť rokov a pásaval so svojimi bratmi ovce. Bol ešte chlapec, keď bol so synmi otcových žien Baly a Zelfy. A potom Jozef doniesol o nich otcovi zlé zvesti.

3 Izrael miloval najviac zo všetkých synov Jozefa, lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dával mu robiť pestrofarebnú tuniku.

4 Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a neboli schopní prívetivo sa s ním rozprávať.

5 A keď mal raz Jozef sen a rozpovedal ho svojím bratom, znenávideli ho ešte väčšmi.

6 Povedal im: "Počujte, aký som mal sen!

7 Boli sme na poli zamestnaní viazaním snopov a tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Tu sa vaše snopy postavili dokola a klaňali sa môjmu snopu!"

8 Bratia mu povedali: "Vari chceš nad nami kraľovať alebo panovať?" A znenávideli ho ešte viac pre jeho sen a pre jeho reči.

9 A mal ešte iný sen a prezradil ho svojmu otcovi a svojim bratom. Hovoril: "Opäť som mal sen! Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo."

10 Toto rozprával svojmu otcovi a svojim bratom. A jeho otec mu robil výčitky a vravel mu: "Čo je to za sen, čo si mal? Hádam ja, tvoja matka a tvoji bratia prídeme a budeme sa ti klaňať až po zem?"

11 A jeho bratia žiarlili, ale otec si to zapamätal.

12 Raz odišli jeho bratia pásť ovce svojho otca k Sichemu.

13 Vtedy povedal Izrael Jozefovi: "Tvoji bratia pasú pri Sicheme, chcem ťa poslať za nimi." On mu odpovedal: "Dobre, pôjdem."

14 Na to mu povedal: "Len choď a pozri, či sa dobre vodí tvojim bratom a ovciam. A dones mi zvesť!" Tak ho poslal z hebronského údolia a došiel do Sichemu.

15 Keď potom blúdil po poli, stretol istého muža, ktorý sa ho opýtal: "Kohože hľadáš?"

16 On odvetil: "Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú?"

17 Muž mu povedal: "Odišli odtiaľto ďalej, ale počul som ich hovoriť: "Poďme do Dotainu!" A Jozef šiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine.

18 Keď ho zďaleka zazreli, prv, ako k nim došiel, sa dohodli, že ho zabijú.

19 Hovorili si medzi sebou: "Tamto ide snár!

20 Poďte, zabijeme ho a hodíme ho do cisterny! A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa uvidí, čo značia jeho sny!"

21 Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: "Neberme mu život!"

22 A Ruben im vravel ďalej: "Neprelievajte nijakú krv! Hoďte ho do tej cisterny, čo je na pustine! Len nevzťahujte naň ruky!" To preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a priviesť k svojmu otcovi.

23 A len čo došiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi jeho tuniku, tú pestrofarbistú tuniku, čo mal na sebe,

24 chytili ho a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, voda v nej nebola.

25 Potom si posadali a jedli a keď zdvihli oči videli, že prichádza karavána Izmaelitov od Galaádu. Ich ťavy boli obťažené balzamom, mastixovou živicou a ladanumom; boli s tým na ceste do Egypta.

26 Tu povedal Júda svojim bratom: "Čo budeme mať z toho, keď nášho brata zahubíme a zatajíme jeho krv?

27 Predajme ho radšej Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky! Veď je to náš brat a naše vlastné telo!" A jeho bratia súhlasili.

28 Keď teda išli madiánski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta.

29 Keď sa Ruben vrátil k cisterne, Jozefa tam už nebolo. Roztrhol si šaty

30 vrátil sa k svojim bratom a povedal: "Chlapca tu už niet! A kde sa ja podejem?"

31 Oni vzali Jozefovu tuniku, zabili kozľa a namočili tuniku do krvi.

32 A po poslovi dali tuniku zaniesť svojmu otcovi s odkazom: "Toto sme našli. Pozri, či to je tunika tvojho syna alebo nie!"

33 Keď si to obzrel, povedal: "Tunika môjho syna! Divá zver ho zožrala! Roztrhaný, roztrhaný je Jozef!"

34 A Jakub si roztrhol šaty, obliekol si smútočný odev a dlhý čas smútil za svojím synom.

35 Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: "V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi." Tak ho oplakával jeho otec.

36 No Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.

Žalm, 10. kapitola

12 Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých.

13 Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: "Boh nezasiahne!"?

14 Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš.

15 Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

16 Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny,

17 Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

18 Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Evanjelium podľa Matúša, 13. kapitola

18 Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi:

19 Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.

20 U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma,

21 ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.

22 U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.

23 A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú."

24 Predniesol im aj iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno.

25 Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel.

26 Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ .

27 K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: "Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?

28 On im vravel: "To urobil nepriateľ." Sluhovia mu povedali: "Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?"

29 On odpovedal: "Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu.

30 Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly."

31 Predniesol im ešte iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli.

32 Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch."

33 Ďalšie podobenstvo im povedal: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí."

34 Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič,

35 aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: "Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta."