Vyhľadávanie

Search

Potrebujete pomôcť s vyhľadávaním? Pozrite si pomocník.

Hľadaný výraz: Gn 27,1-28,22; Mt 10,32-11,10; Ž 9,1-6


Genezis, 27. kapitola

1 Keď Izák zostarel a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: "Syn môj!" On mu odvetil: "Hľa, tu som!"

2 Povedal mu: "Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem.

3 Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver!

4 Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem."

5 Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol.

6 Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: "Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi:

7 "Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem."

8 A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem:

9 Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád.

10 Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie."

11 Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: "Veď môj brat Ezau je zarastený človek a ja som hladký.

12 A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v jeho očiach ako taký, kto si z neho robí posmech a privediem na seba kliatbu a nie požehnanie."

13 Ale matka mu povedala: "Tvoja kliatba, syn môj, bude na mne. Len počuj môj hlas! Choď a prines mi ich!"

14 I odišiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec.

15 Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladšiemu synovi Jakubovi.

16 Kožkami kozliat mu však obložila ruky a holý krk.

17 Potom dala svojmu synovi do rúk jedlo a chlieb, ktoré pripravila.

18 Keď prišiel k otcovi, povedal: "Otče môj!" On odvetil: "Tu som. Kto si, syn môj?"

19 Jakub odpovedal svojmu otcovi: "Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma požehnal!"

20 Lenže Izák odvetil svojmu synovi: "Ako si mohol syn môj, tak rýchlo niečo nájsť?" On odpovedal: "Pán, tvoj Boh, dal sa mi s ňou stretnúť!"

21 Tu povedal Izák Jakubovi: "Nože pristúp bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj môj syn Ezau alebo nie."

22 I pristúpil Jakub bližšie k svojmu otcovi, Izákovi, a keď ho ohmatal, povedal mu: "Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove."

23 I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. I žehnal ho.

24 A znova mu povedal: "Naozaj si ty môj syn Ezau?" On odpovedal: "Ja som to!"

25 Tu on povedal: "Prines mi to! Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal." I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vína a on pil.

26 Potom mu povedal jeho otec Izák: "Nože pristúp ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!"

27 Keď sa priblížil a keď ho pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho, hovoriac: "Hľaďže, vôňa syna môjho je ako vôňa nivy, ktorú požehnal Pán.

28 Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu!

29 Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky! Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty, a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!"

30 Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichádzal jeho brat Ezau z poľovačky (domov).

31 Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: "Otče môj vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!"

32 Jeho otec Izák mu povedal: " A ty si kto?" On odpovedal: "Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený Ezau.

33 Izák sa náramne zľakol a povedal: "Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!"

34 Keď Ezau počul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa spriečil a svojmu otcovi povedal: "Otče môj, požehnaj aj mňa!"

35 On odvetil: "Podvodne prišiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!"

36 Tu on povedal: "Preto mu dali meno Jakub, že ma teraz už druhý raz oklamal? Už mi odňal prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi a požehnanie!"

37 Izák odpovedal Ezauovi: "Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba syn môj?"

38 Vtedy mu Ezau odvetil: "Otče môj, či máš len jedno požehnanie? Požehnaj aj mňa, otče môj!" Tu Ezau začal hlasne plakať.

39 A Izák mu povedal: "Ďaleko od žírnej pôdy bude tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy zhora.

40 Zo svojho meča budeš žiť,

41 Ezau sa hneval na Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec, preto si hovoril: "Čoskoro príde čas, že sa bude smútiť nad mojím otcom. Potom svojho brata zabijem!"

42 Lenže slová staršieho syna oznámili Rebeke: Preto dala zavolať svojho mladšieho syna Jakuba a takto mu vravela: "Hľa, tvoj brat Ezau ti chystá pomstu, chce ťa zabiť.

43 Preto počuj, syn môj, na môj hlas: Zober sa a utekaj k môjmu bratovi Labanovi do Haranu.

44 Ostaň u neho nejaký čas, kým sa neutíši hnev tvojho brata

45 a kým neprestane jeho zlosť a kým nezabudne, čo si mu urobil! Potom pošlem po teba a dám si ťa priviesť odtiaľ sem. Prečo by som vás mala oboch stratiť v jeden deň?!"

46 Potom povedala Rebeka Izákovi: "Omŕza ma život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) krajiny, načo mi žiť?!"

Genezis, 28. kapitola

1 Vtedy Izák zavolal Jakuba, požehnal ho a prikázal mu:

2 "Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér! Vyber sa a choď do sýrskej Mezopotámie, do domu otca svojej matky Batuela a odtiaľ si vezmi ženu z domu Labana, ktorý je bratom tvojej matky.

3 A všemohúci Boh nech ťa požehnáva, nech ťa urobí plodným a nech ťa rozmnoží tak, aby si sa stal množstvom národov!

4 Nech ti dá Abrahámovo požehnanie, tebe i tvojmu potomstvu s tebou, aby si dostal do vlastníctva krajinu svojho putovania, ktorú dal Boh Abrahámovi."

5 Potom Izák Jakuba prepustil a on sa vybral do sýrskej Mezopotámie k Labanovi, synovi Aramejčana Batuela, bratovi Rebeky, Jakubovej a Ezauovej matky.

6 Ezau teda videl, že Izák požehnal Jakuba a že ho poslal do sýrskej Mezopotámie aby si odtiaľ doviedol ženu, keď ho požehnal a prikázal mu: "Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér!"

7 a že Jakub poslúchol svojho otca a svoju matku a odišiel do sýrskej Mezopotámie.

8 Keď Ezau videl, že kanaánske dcéry sa nepáčili jeho otcovi Izákovi,

9 šiel Ezau k Izmaelovi a vzal si ku svojim ženám ako manželku Mahelet, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, Nabajotovu sestru.

10 Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu.

11 Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste.

12 I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom.

13 A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: "Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu.

14 A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme.

15 Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil."

16 Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: "Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!"

17 I nadišiel ho strach a povedal: "Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!"

18 Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom.

19 A nazval toto miesto menom Betel. Predtým sa však toto miesto volalo Luza.

20 A Jakub urobil sľub: "Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie

21 a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom

22 a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom. A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky."

Žalm, 9. kapitola

1 Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.

2 Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

3 V tebe sa budem tešiť a radovať, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

4 Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

5 Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

6 Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Evanjelium podľa Matúša, 10. kapitola

32 Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

33 Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi; aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

34 Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem: Nie pokoj som priniesol, ale meč.

35 Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre.

36 A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.

37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.

38 Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.

39 Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

40 Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.

41 Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.

42 A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu."

Evanjelium podľa Matúša, 11. kapitola

1 Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov; odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

2 Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov

3 opýtať sa: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?"

4 Ježiš im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte:

5 Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.

6 A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."

7 Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?

8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch.

9 Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka!

10 Lebo to o ňom je napísané: "Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou."