Hľadaný výraz: Gn 21,1-23,20; Mt 8,23-9,13; Ž 7,10-18
Genezis, 21. kapitola
1 A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal.
2 Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh.
3 Abrahám nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu porodila Sára, Izákom.
4 Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako to prikázal Pán.
5 Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil jeho syn Izák.
6 Vtedy povedala Sára: "Radostný smiech mi spôsobil Boh. Každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať."
7 A znova povedala: "Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte kojiť deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku."
8 A chlapec rástol a bol odstavený. V deň, keď Izáka odstavili, urobil Abrahám veľkú hostinu.
9 Sára videla, že syn Egypťanky Agar, ktorého porodila Abrahámovi, posmieva sa jej vlastnému synovi Izákovi.
10 Tu povedala Abrahámovi: "Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!"
11 Ale táto reč sa veľmi dotkla Abraháma, veď šlo o jeho syna.
12 Boh mu však povedal: "Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo!
13 Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom."
14 Abrahám teda vstal včasráno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyložil jej to na chrbát, a poslal ju aj s chlapcom preč. Ona šla a zablúdila na púšti Bersabe.
15 Keď sa voda z mecha minula, uložila chlapca pod jeden z kríkov,
16 poodišla a sadla si obďaleč, tak vo vzdialenosti dostrelu kuše, lebo si vravela: "Nemôžem sa pozerať na smrť dieťaťa." Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.
17 Boh však vypočul chlapcov hlas a Boží anjel takto zavolal z neba na Agar: "Čo ti je, Agar? Neboj sa! Veď Boh počul chlapcov hlas odtiaľ, kde je.
18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne za ruku, lebo z neho urobím veľký národ!"
19 Tu jej Boh otvoril oči a ona zbadala studňu s vodou. I šla, naplnila mech vodou a napojila chlapca.
20 A Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho veľký kušostrelec.
21 Býval na púšti Fáran a jeho matka mu vzala ženu z egyptskej krajiny.
22 V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichol povedali Abrahámovi: "Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš.
23 Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, že sa nezachováš neverne ani proti mne, ani proti môjmu potomstvu! Ako som preukázal priateľstvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hosťom."
24 Abrahám povedal: "Áno, budem prisahať!"
25 Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia.
26 Abimelech však odvetil: "Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nič nevravel a ani dodnes som o tom nič nepočul."
27 Potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu.
28 Sedem jahníc však oddelil osobitne.
29 I opýtal sa ho Abimelech: "Čo má znamenať tých sedem, osobitne oddelených jahníc?"
30 On odpovedal: "Týchto sedem jahníc musíš vziať odo mňa, aby mi to bolo svedectvom, že som ja vykopal túto studňu."
31 Preto sa tá studňa volá Bersabe, lebo tam obaja prisahali.
32 Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a veliteľ vojska Pichol pobrali a vrátili sa do filištínskej krajiny.
33 Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha.
34 A Abrahám býval dlhší čas ako cudzinec vo filištínskej krajine.
Genezis, 22. kapitola
1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."
2 A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny "Morja"! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem."
3 Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh.
4 Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto.
5 Tu Abrahám povedal svojim sluhom: "Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám."
6 Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu.
7 Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: "Otče!" On mu odvetil: "Hľa, tu som, syn môj!" A on mu povedal: "Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?"
8 Abrahám mu odvetil: "Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj." A išli obaja spolu ďalej.
9 Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo.
10 Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.
11 Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: "Abrahám, Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."
12 On mu povedal: "Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne."
13 Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna.
14 A Abrahám nazval toto miesto "Pán vidí" a tak sa ešte aj dnes hovorí: "Na vŕšku Pán uvidí".
15 Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba:
16 "Na seba samého prisahám to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou,
17 zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov
18 a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas."
19 Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a spolu šli do Bersaby. Abrahám ostal bývať v Bersabe.
20 Po týchto udalostiach Abrahámovi oznámili, že aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov:
21 prvorodeného Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejčanov,
22 Kaseda, Azaua, Feldaša, Jedlafa a
23 Batuela, ktorému sa narodila Rebeka. Týchto osem porodila Abrahámovmu bratovi Nachorovi Melcha.
24 Aj jeho vedľajšia žena, menom Roma, porodila: Tabého, Gahama, Tahasa a Maácha.
Genezis, 23. kapitola
1 Dní Sárinho života bolo stodvadsaťťsedem rokov. Toľko žila Sára.
2 Sára zomrela v Arbe, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán. I šiel Abrahám, aby ju oželel a oplakal.
3 Potom Abrahám vstal od svojej mŕtvej a hovoril Hetejcom:
4 "Ja som len prišelec a hosť u vás. Prepusťte mi u vás miesto na dedičné pohrebisko, aby som mohol pochovať svoju mŕtvu."
5 Hetejci mu však odpovedali: "Počúvaj, pane! Ty si ako Božie knieža medzi nami: V najlepšom našom hrobe môžeš pochovať svoju mŕtvu.
6 Nik z nás ti nebude brániť, aby si pochoval svoju mŕtvu v jeho hrobe."
7 Tu Abrahám vstal, hlboko sa poklonil pred obyvateľmi krajiny, pred Hetejcami,
8 a povedal im: "Keď súhlasíte, aby som si pochoval svoju mŕtvu, nuž vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Seorovho syna Efrona,
9 aby mi prepustil jaskyňu v Makpele, ktorá je jeho a je na konci jeho pozemku. Nech mi ju dá vo vašej prítomnosti na dedičné pohrebisko za plnú cenu."
10 Efron však sedel medzi Hetejcami. Hetejec Efron odpovedal Abrahámovi v prítomnosti Hetejcov, totižto všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta takto:
11 "Nie tak pane! Počuj ma: Tento pozemok ti darujem. A dávam ti aj jaskyňu, ktorá je na ňom. V prítomnosti synov môjho ľudu ti ju dávam. Pochovaj si tam svoju mŕtvu!"
12 Abrahám sa opäť poklonil pred obyvateľmi krajiny
13 a takto hovoril Efronovi v prítomnosti obyvateľov krajiny: "Nie tak, pane, počúvaj ma! Za pozemok ti zaplatím, vezmi to odo mňa a potom tam pochovám svoju mŕtvu!"
14 Efron na to odvetil Abrahámovi:
15 "Len ma počuj, pane! Pozemok za štyristo šeklov striebra, čo je to medzi mnou a tebou? Len si pochovaj svoju mŕtvu!"
16 Abrahám súhlasil s Efronom a Abrahám odvážil Efronovi toľko striebra, koľko on pred Hetejcami spomenul: štyristo šeklov striebra podľa bežnej váhy.
17 Takto Efronov pozemok, ktorý bol v Makpele východne od Mamre - pozemok i jaskyňa so všetkými stromami, ktoré boli na pozemku vôkol všetkých jeho medzí -, prešiel právoplatne
18 na Abraháma ako majetok v prítomnosti Hetejcov, všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta.
19 Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku v Makpele, východne od Mamre, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán.
20 Takto sa pozemok a jaskyňa, ktorá bola na ňom, dostala od Hetejcov Abrahámovi za dedičné pohrebisko.
Žalm, 7. kapitola
10 Nech je už koniec zlobe hriešnikov. Posilni spravodlivého, ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.
11 Boh je moja obrana; on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.
12 Boh je sudca spravodlivý; dáva výstrahy každý deň.
13 Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč, napne luk a namieri.
14 Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom.
15 Hľa, hriešnik počal neprávosť, ťarchavý je zlobou a plodí zločin.
16 Jamu vykopal a prehĺbil, lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.
17 Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, temeno mu pritlačí jeho násilie.
18 Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.
Evanjelium podľa Matúša, 8. kapitola
23 Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
24 Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal.
25 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Pane, zachráň nás, hyniene!"
26 On im povedal: "Čo sa bojíte, vy maloverní?!" Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.
27 Ľudia žasli a hovorili: "Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"
28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou.
29 Zrazu skríkli: "Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?"
30 Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň.
31 Zlí duchovia ho prosili: "Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň!"
32 On im povedal: "Choďte." A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.
33 Pastieri ušli a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi.
34 Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.
Evanjelium podľa Matúša, 9. kapitola
1 On nastúpil na loďku preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.
2 Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy."
3 Vtedy si niektorí zákonníci povedali: "Tento sa rúha."
4 Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: "Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach?
5 Čo je ľahšie - povedať: "Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: "Vstaň a chod"?
6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!"
7 A on vstal a odišiel domov.
8 Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.
9 Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním.
10 Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.
11 Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: "Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?"
12 On to začul a povedal: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
13 Choďte a naučte sa, čo to znamená: "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."
