Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 18. 04. 2024


Štvrtok po 3. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Valér

Čítanie na dnes (109. deň):

Dt 30,11-31,30


11 Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba vysoký ani ďaleký;

12 nie je v nebesách, aby si mohol vravieť: "Ktože vystúpi za nás do neba a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť, aby sme ho plnili?"

13 Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral a nepovedal: "Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!"

14 Naopak, veľmi blízko sú tie slová; (sú) v tvojich ústach, v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil. -

15 Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie

16 a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa - a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva.

17 Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich,

18 tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal.

19 Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo,

20 keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá."

1 Potom Mojžiš pokračoval a hovoril celému Izraelu tieto slová:

2 "Ja mám teraz stodvadsať rokov a nemôžem viac sem-tam chodiť, a aj Pán mi povedal: "Ty tento Jordán neprekročíš!"

3 Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou a on vyhubí pred tebou všetky tie národy a ty ich ovládneš. Jozue pôjde pred tebou, ako povedal Pán.

4 Pán s nimi naloží tak, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, ktorú zničil.

5 Pán vám ich vydá a vy s nimi naložíte podľa rozkazu, ktorý som vám dal.

6 Buďte statoční a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí."

7 Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu v prítomnosti celého Izraela: "Buď statočný a udatný, lebo ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej sa Pán zaviazal prísahou ich otcom, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš žrebom.

8 Pán, ktorý je vaším vodcom, bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa, ani sa neľakaj!" -

9 Mojžiš tento zákon napísal a dal ho kňazom -levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy, a všetkým starším Izraela.

10 A nariadil im: "Každý siedmy rok, v roku úľavy, na sviatok Stánkov,

11 keď sa celý Izrael zhromaždí pred tvár Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si Pán vyvolí, budeš čítať slová tohoto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať.

12 Zhromaždíš všetok ľud: mužov ženy, deti, cudzincov, ktorí sú v tvojom bydlisku, aby ich počuli a naučili sa ich, aby sa báli Pána, svojho Boha, a zachovávali všetky slová tohoto zákona.

13 Nech počúvajú aj ich nevedomé deti a nech sa učia báť sa Pána, svojho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v krajine, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán. -

14 Potom Pán povedal Mojžišovi: "Tvoje dni sa blížia k smrti. Zavolaj Jozueho a dostavte sa do stanu zhromaždenia, dám mu pokyny." Mojžiš a Jozue šli a vošli do stanu zhromaždenia.

15 Tu sa v oblačnom stĺpe v stane zjavil Pán a oblačný stĺp zastal pri vchode do stanu.

16 Potom Pán povedal Mojžišovi: "Hľa, ty sa odoberieš na odpočinok so svojimi otcami a tento ľud vstane a bude smilniť s inými bohmi krajiny, do ktorej sa uberá, aby v nej býval. Tam ma opustí a poruší zmluvu, ktorú som s ním uzavrel.

17 Vtedy zahorí proti nemu môj hnev, ja ho opustím, skryjem svoju tvár pred nimi a bude hynúť, zastihne ho všetko zlo a súženie a v ten deň bude hovoriť: "Či ma nezastihli tieto pohromy preto, že nie je so mnou môj Boh?!"

18 Ja v ten deň skryjem svoju tvár pre všetko zlé, čo spáchal, lebo sa obrátil k iným bohom. -

19 Teraz im napíš túto pieseň a nauč ju Izraelitov; vlož im ju do úst, aby táto pieseň bola svedkom proti Izraelu.

20 Veď ich vovediem do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Ale keď sa najedia dosýta a keď stučnejú, obrátia sa k iným bohom a budú im slúžiť; mnou opovrhnú a moju zmluvu zrušia.

21 Keď ho však zastihne všetko zlo a súženie, bude svedčiť táto pieseň ako svedok proti nemu - lebo nevymizne z pamäti jeho potomstva nikdy -, veď ja poznám jeho zmýšľanie, ako sa ono prejavuje dnes, prv, než som ho voviedol do krajiny, ktorú som mu pod prísahou sľúbil."

22 A Mojžiš v ten deň napísal túto pieseň a naučil ju Izraelitov.

23 Jozuemu však, Nunovmu synovi, Pán prikázal: "Buď statočný a udatný, lebo ty vovedieš Izrael do krajiny, ktorú som im prísahou prisľúbil, a ja budem s tebou!"

24 Keď Mojžiš napísal slová tejto piesne dôkladne do knihy,

25 prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy:

26 "Vezmite túto knihu spolu s piesňou a položte ju k boku archy zmluvy Pána, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti tebe!

27 Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, priečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti!

28 Zhromaždite ku mne všetkých starších a vedúcich z vašich kmeňov a ja im do uší oznámim tieto slová a za svedkov proti nim zavolám nebo i zem.

29 Viem ja, že po mojej smrti budete zle robiť a že sa odkloníte od cesty, ktorú som vám určil. I zastihne vás pohroma na konci časov, keď budete stvárať, čo sa neľúbi Pánovi, a popudíte ho výtvormi svojich rúk do hnevu."

30 Tu Mojžiš predniesol pred zhromaždením celého Izraela zreteľne v celom znení slová tejto piesne:

Lk 19,11-44


11 Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.

12 A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.

13 Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: "Obchodujte, kým sa nevrátim!

14 Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: "Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.

15 Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.

16 Prišiel prvý a vravel: "Pane, tvoja mína získala desať mín."

17 On mu povedal: "Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami."

18 Prišiel druhý a vravel: "Pane, tvoja mína vyniesla päť mín."

19 Aj tomuto povedal: "Ty maj moc nad piatimi mestami."

20 Iný prišiel a hovoril: "Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;

21 bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial."

22 On mu povedal: "Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?"

23 prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?"

24 A tým, čo tam stáli, povedal: "Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín."

25 Oni mu vraveli: "Pane, veď má desať mín!"

26 Hovorím vám: "Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!"

28 Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

29 Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov

30 so slovami: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!

31 A keby sa vás niekto opýtal: "Prečo ho odväzujete?", poviete: "Pán ho potrebuje."

32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.

33 Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: "Prečo odväzujete osliatko?"

34 Oni povedali: "Pán ho potrebuje."

35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.

36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.

37 A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,

38 a volali: "Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!"

39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!"

40 On odvetil: "Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene."

41 Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním

42 a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.

43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán,

44 zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."

Ž 48,1-8


1 Pieseň. Žalm Koreho synov.

2 Veľký je Pán a hoden každej chvály v meste nášho Boha.

3 Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť. Vrch Sion, tajomný príbytok, je mestom veľkého kráľa.

4 Boh sa preslávil v jeho palácoch ako istá ochrana.

5 Lebo hľa, králi sa spolčili a utvorili jeden šík.

6 No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, zmiatli sa a dali sa na útek;

7 hrôza ich tam schvátila, bolesti ako rodičku,

8 ako keď východný víchor rozbíja lode taršišské.