Listovať vo Svätom Písme

Kniha Jób - kapitola 42


1 Tu Jób odpovedal Pánovi:

2 "Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.

3 Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver' som nemohol.

4 Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.

5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.

6 Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."

7 Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: "Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.

8 Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.

9 Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba.

10 Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie.

11 Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň.

12 A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.

13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry.

14 Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla.

15 A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.

16 Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.

17 A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.