Listovať vo Svätom Písme

Druhá kniha Samuelova - kapitola 7


1 Kráľ teda býval vo svojom dome a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov.

2 Tu povedal kráľ prorokovi Nátanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane."

3 Nátan povedal kráľovi: "Chyť sa a rob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!"

4 Ale v tú noc Pán oslovil Nátana:

5 "Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?

6 Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol synov Izraela z Egypta, až po dnešný deň, ale putoval som v šiatrovom obydlí.

7 Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom?

8 Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.

9 Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti veľké meno, aké majú tí najväčší na zemi.

10 Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako prv,

11 aj odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Chcem ti dopriať pokoja od všetkých nepriateľov. A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe.

12 Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo.

13 On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky.

14 Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami.

15 Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba.

16 Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!"

17 A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.

18 Tu kráľ Dávid šiel, posadil sa pred Pána a hovoril: "Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem?

19 Ale to bolo, Pane, Bože, v tvojich očiach málo, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože.

20 Čo by ti mohol Dávid ešte povedať? Veď ty, Pane, Bože, poznáš svojho sluhu!

21 Kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, keď si to dal vedieť svojmu sluhovi.

22 Preto si veľký, Pane, Bože; tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha.

23 A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud, urobiť mu meno, konať preň veľké a zázračné veci a vyhnať národy a bohov spred svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta?

24 Upevnil si si svoj ľud, Izrael, za svoj ľud naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom.

25 A teraz, Pane, splň slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome naveky, a urob tak, ako si hovoril!

26 Vtedy bude tvoje meno veľké naveky a budú hovoriť: "Pán zástupov je Bohom nad Izraelom." A dom tvojho sluhu Dávida bude pred tebou trvalý.

27 Lebo ty, Pane zástupov, Bože Izraela, dal si svojmu sluhovi zjavenie: "Postavím ti dom." Preto tvoj sluha našiel odvahu modliť sa k tebe túto modlitbu.

28 A teraz Pane, Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravda. Ty si sľúbil svojmu sluhovi toto dobrodenie.

29 Nuž začni teraz žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou! Lebo ty, Pane, Bože, si hovoril a nech je dom tvojho sluhu požehnaný tvojím požehnaním naveky!"