Listovať vo Svätom Písme

Druhá kniha Samuelova - kapitola 18


1 Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov.

2 Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: "Aj ja pôjdem s vami."

3 Ale ľud vravel: "Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie keď nám ostaneš v meste na pomoc."

4 Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach.

5 A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: "Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi." A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.

6 Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese.

7 Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov.

8 Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč.

9 Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla.

10 Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: "Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!"

11 Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok."

12 Ale ten človek povedal Joabovi: "Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: "Zachovajte mi chlapca Absolóna!"

13 Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou."

14 Joab odpovedal: "Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou." Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý,

15 prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho.

16 Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud.

17 Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.

18 Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena." Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník. -

19 Sadokov syn Achimás povedal: "Pobehnem a oznámim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho nepriateľov."

20 Ale Joab mu vravel: "Dnes nebudeš ty zvestovateľom! Podaj správu v iný deň, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kráľov syn!"

21 Potom Joab povedal Kušitovi: "Choď, oznám kráľovi, čo si videl!" Kušita sa uklonil pred Joabom a odbehol.

22 Lenže Sadokov syn Achimás povedal ešte raz Joabovi: "Nech sa stane čokoľvek, pobežím aj ja za Kušitom." Ale Joab vravel: "Prečo chceš bežať ty, syn môj? Nečaká ťa odmena za zvesť."

23 (Odpovedal): "Nech je akokoľvek, pobežím." I povedal mu: "Bež!" Achimás bežal smerom k rovine a predbehol Kušitu.

24 Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ však vyšiel na strechu nad bránou, na múr, a keď zdvihol oči, videl, že beží osamelý muž.

25 Pozorovateľ zavolal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: "Keď je sám, má (dobrú) zvesť v ústach." Ten sa však ustavične približoval.

26 Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca a pozorovateľ zavolal strážcovi brány: "Hľa, osamelý bežec!" Kráľ vravel: "Je to blahozvesť."

27 Pozorovateľ povedal: "Zdá sa mi, že prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimás." A kráľ odpovedal: "Je to dobrý muž a prichádza s dobrým chýrom."

28 Vtom Achimás zavolal kráľovi: "Buď pozdravený!" Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem a hovoril: "Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, lebo vydal mužov, ktorí zdvihli ruku na môjho kráľovského pána."

29 Kráľ sa spýtal: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Achimás odpovedal: "Videl som veľký zhluk, keď kráľov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, čo sa deje."

30 Kráľ povedal: "Odstúp a staň si sem!" Odstúpil a ostal stáť.

31 Vtom prichádzal Kušita. A Kušita povedal: "Blahozvesť počuje môj kráľovský pán: Že ťa dnes Pán vysúdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti tebe."

32 Kráľ sa opýtal Kušitu: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Kušita odpovedal: "Nech pochodia ako ten mladík všetci nepriatelia môjho kráľovského pána a všetci, čo zločinne povstali proti tebe!"