Listovať vo Svätom Písme

Kniha žalmov - kapitola 35


1 Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú.

2 Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc.

3 Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: "Ja som tvoja spása."

4 Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.

5 Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel;

6 nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

7 Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu.

8 Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy.

9 Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci.

10 Všetko vo mne bude hovoriť: "Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho chudáka a bedára pred lúpežníkmi."

11 Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

12 Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený.

13 Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil.

14 Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

15 Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

16 Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne.

17 Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj.

18 Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov.

19 Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

20 Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

21 Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: "Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme."

22 Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

23 Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

24 Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou.

25 Nech si v srdci nehovoria: "Dobre, ako sme si želali." A nech nehovoria: "Zhltli sme ho."

26 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa.

27 Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: "Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom."

28 Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.