Hľadaný výraz: Sir 9-10; Lk 17,1-10; Neh 1-2;
Kniha Nehemiášova, 1. kapitola
1 Vyprávanie Chakhaliášovho syna Nehemiáša. V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, keď som bol v hlavnom stane v Súzach, z prišiel
2 Chanani, jeden z mojich bratov, a s ním mužovia z Júdska. Spytoval som sa ich na Židov, na ten zvyšok, ktorý zostal zo zajatcov, a tiež na Jeruzalem.
3 "Pozostalci," - vraveli mi - "ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom."
4 Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu.
5 Bedákal som: "Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní,
6 nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe.
7 Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi.
8 Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: "Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch.
9 Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno."
10 Veď oni sú tvoji sluhovia a tvoj ľud, ktorý si ty vyslobodil svojou preveľkou silou a svojou mocnou rukou.
11 Prosím teda, Pane, nech sa tvoje ucho započúva do modlitby tvojho služobníka a tiež do modlitby tvojich služobníkov, ktorí so záľubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi, dožič, aby našiel milosť v očiach tohto muža!" Bol som totiž kráľovským čašníkom.
Kniha Nehemiášova, 2. kapitola
1 Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný.
2 A kráľ sa ma spýtal: "Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce." Veľmi som sa zľakol
3 a kráľovi som odvetil: "Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom."
4 Kráľ sa ma opýtal: "Čo by si rád?" Povzdychol som k nebeskému Bohu
5 a odpovedal som kráľovi: "Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil."
6 Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): "Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?" A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas
7 a potom som povedal kráľovi: "Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey,
8 taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím." Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha. -
9 A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov.
10 Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov. -
11 Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni.
12 Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel.
13 V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom.
14 Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej,
15 išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov. -
16 Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil.
17 Vtedy som im povedal: "Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!"
18 Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: "Poďme a stavajme!" A priložili riadne ruky k dobrej veci. -
19 Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: "Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?"
20 Na odvetu som im povedal: "Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky.
Kniha Sirachovcova, 9. kapitola
1 Nežiarli na svoju milovanú manželku, aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.
2 Nedávaj svojej manželke moc nad sebou aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.
3 Nevšímaj si chtivej ženy, aby si azda neupadol do jej osídel.
4 S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev), aby si sa azda nezničil pre jej umenie.
5 Na pannu neupieraj svoj zrak, aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.
6 Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam, aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.
7 Neobzeraj sa po uliciach mesta, ani sa netúlaj po jeho námestiach!
8 Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy a nezahľaď sa do cudzej krásy!
9 Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.
10 Každú takú ženu, ktorá smilní, pošliapu ako výkal na ceste.
11 Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia, lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.
12 S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj, ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;
13 ani ju nedráždi pri víne, aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce, aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.
14 Dávneho priateľa neopúšťaj, lebo nový nebude mu podobný.
15 Ako nové víno je nový priateľ; až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.
16 Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo, lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.
17 Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov: máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.
18 Vzďaľuj sa od toho, kto má moc zabiť, a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;
19 ak sa však k nemu priblížiš, nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.
20 Uvedomuj si, že si blízky smrti, lebo chodíš akoby medzi osídlami a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.
21 Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň, dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.
22 Spravodlivých mužov si posaď k hostine, tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!
23 Svojou mysľou premýšľaj o Bohu a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!
24 Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala, tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.
25 Táravý človek je postrachom mesta, lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.
Kniha Sirachovcova, 10. kapitola
1 Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud a vláda rozumného muža je pevná.
2 Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci, a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.
3 Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud: a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.
4 Vláda nad zemou je v rukách Pána; on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.
5 V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí, ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.
6 Krivdu od blížneho nenos v pamäti, ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!
7 Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.
8 Vláda prechádza z národa na národ pre nespravodlivosti a neprávosti, pre hanebné činy a rozličné podvody.
9 Nad lakomca niet väčšieho podliaka. Prečo si pyšne počína prach a popol?
10 Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom, lebo taký má aj svoju dušu na predaj a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.
11 Každé vladárstvo má krátke bytie. Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.
12 Kratší neduh vie lekár zamedziť. Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.
13 Keď totiž človek zomrie, dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.
14 Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,
15 lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa, keďže počiatkom každého hriechu je pýcha, kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov: ona ho navždy rozvráti.
16 Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti a zničil ich naveky.
17 Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov a na ich miesto posadil pokorných.
18 Korene pyšných národov Boh suchom vypálil a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.
19 Pán vyvracia krajiny národov a ničí ich až po základy.
20 (Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou, (ich obyvateľov) rozhádže a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.
21 Boh zničil pamiatku po pyšných, ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.
22 Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil, ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom.
23 To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha; ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy, bude cti zbavené.
24 Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník: a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.
25 Pre boháčov, oslávencov a chudobných je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.
26 Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný, ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.
27 Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu; ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.
28 Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní; no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.
29 Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu; a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!
30 Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť, ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.
31 Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.
32 Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši? A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?
33 Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.
34 Koho však už v chudobe chvália, o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne? No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.
Evanjelium podľa Lukáša, 17. kapitola
1 Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!
2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.
3 Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu!
4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: "Ľutujem," odpusť mu!"
5 Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!"
6 Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.
7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: "Hneď si poď sadnúť k stolu"?
8 Vari mu nepovie skôr: "Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom"?
9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: "Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."
