Vyhľadávanie

Search

Potrebujete pomôcť s vyhľadávaním? Pozrite si pomocník.

Hľadaný výraz: Múd 1,1-5,23


Kniha múdrosti, 1. kapitola

1 Milujte spravodlivosť, panovníci zeme! Premýšľajte o Pánovi s dobromyseľnosťou, hľadajte ho v úprimnosti srdca!

2 Lebo on sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, a tým zjavuje sa, ktorí voči nemu nie sú nedôverčiví.

3 Lebo prevrátené rozmýšľanie oddeľuje od Boha a pokúšaná Moc odvrhuje pochabých.

4 Do zlovoľnej duše múdrosť totiž nevkročí, ani v tele, podrobenom hriechu, bývať nebude.

5 Lebo pred pretvárkou uteká svätý duch výchovy, vzďaľuje sa od pochabých myšlienok, zaháňa ho približujúca sa neprávosť.

6 Veď múdrosť je ľudomilný duch, rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu, pretože je svedkom jeho myšlienok, naozajstným pozorovateľom jeho srdca a je poslucháčom jeho jazyka.

7 Veď Pánov duch naplňuje zemekruh, ten, čo obopína všetko, pozná (každý) hlas.

8 Preto neostane skrytý ten, kto vraví neprávosť, neminie ho trestajúca spravodlivosť.

9 Zistia sa myšlienky bezbožníka a zvesť o jeho rečiach dostáva sa k Pánovi, aby boli potrestané jeho priestupky.

10 Lebo ucho Žiarlivosti všetko počuje, neujde mu ani šepotavé mrmlanie.

11 Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.

12 Nehorlite za smrť na bludisku svojho života, nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk,

13 pretože Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich.

14 Veď on stvoril všetko pre bytie: tvory sveta sú tu pre spásu a nieto v nich nijakého jedu záhuby, podsvetie tiež nepanuje na zemi.

15 Lebo spravodlivosť neokúsi smrť.

16 Lenže hriešnici ju privolávajú rukami i rečami; mysliac, že je priateľ, rozplývajú sa, ba zmluvu s ňou uzatvárajú: zasluhujú si stať sa jej korisťou.

Kniha múdrosti, 2. kapitola

1 Hovoria si, uvažujúc nesprávne: "Krátky je a trudný život náš, nieto lieku pre človeka na konci, o nejakom záchrancovi z podsvetia tiež nikdy slýchať nebolo.

2 Veď len náhodou sme povstali a neskôr budeme, akoby sme nikdy neboli bývali. Veď dych v našom nose je len dym, myšlienka je iskrou pri tlkote nášho srdca;

3 keď tá zhasne, telo bude popolom a duch rozplynie sa ako riedky vzduch.

4 Časom sa i naše meno zabudne a naše diela si nepripomenie nik, náš život sa stratí ako stopa oblaku, tak sa rozplynie ako hmla, ktorú lúče slnka porozháňajú, a stlačí ju jeho teplota.

5 Veď náš život iba prelet tône je. Nieto návratu, keď nadíde náš skon; spečatený je a nik sa nevráti.

7 Zasýťme sa drahocenným vínom a myrhou rovnako, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!

8 Ovenčme sa pukmi ruží prv, než odkvitnú!

9 Nikto z nás nech nie je bez účasti našej samopašnosti! Zanecháme všade známky rozkoše. Veď to je náš údel a to je náš lós!

10 Znásilnime spravodlivca biedneho, nešetrime vdovu, neostýchajme sa šedín starca vysokého veku!

11 Sila nech je mierou našej spravodlivosti, lebo slabé preukazuje sa neužitočným.

12 Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom, vyčíta nám prestúpenia zákona, vytýka nám chyby proti výchove.

13 Honosí sa, že má znalosť o Bohu, nazýva sa synom Pánovým.

14 Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu, už aj pohľad naňho je nám na ťarchu,

15 Veď je život jeho nepodobný ostatným, odlišné sú jeho chodníky.

16 Pokladá nás za spotvorených, bočí od ciest našich ako od nečistoty, blahoslaví koniec spravodlivých, chválieva sa, že Boh je mu otcom.

17 Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé, viďme, ako sa mu povodí.

18 Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho a vytrhne ho z rúk odporcov.

19 Skúšajme ho potupou a mukami aby sme poznali jeho pokojnosť a vyskúšali jeho pevnotu.

20 Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu, veď vraví, že sa mu dostane záchrany!"

21 Takto uvažujú, lenže blúdia, lebo ich zaslepila ich neprávosť.

22 Nepoznajú Božie tajomstvá; nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť, ani cenu čistých duší neuznávajú.

23 Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby,

24 závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.

Kniha múdrosti, 3. kapitola

1 Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne.

2 Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod,

3 za skazu ich poberanie od nás. - Oni sú však na pokoji.

4 Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.

5 Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodni.

6 Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu.

7 Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu,

8 súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať a Pán bude večne vládnuť nad nimi.

9 Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.

10 Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali, oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.

11 Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou, prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha a ich diela neužitočné.

12 Nerozumné sú ich manželky a ich deti hanobné, zlorečené je ich plemeno.

13 Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene, a čo nepoznala hriešne obcovanie. Bude mať plod pri prehliadke duší.

14 (Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi! Za vernosť dá sa mu skvelá odmena, utešený údel v chráme Pánovom.

15 Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie, neodumrie nikdy koreň múdrosti.

16 Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené a plod hriešnej lásky hynie.

17 I keď dlho žijú, nemajú ich za nič, bez cti bude nakoniec ich staroba.

18 Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje ani útechy v deň súdu,

19 lebo zlý je koniec nečestného rodu.

Kniha múdrosti, 4. kapitola

1 Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou, nesmrteľnosť je v jej spomienke; lebo ju uznáva Boh i ľudia.

2 Ak prítomná je napodobňujú ju, ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej. Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz, lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.

3 Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh, z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko, nechytajú sa pevnej postate.

4 Ak aj načas vyháňajú do ratolestí, to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor, prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.

5 Slabé vetvy budú olámané, ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo, a vôbec na nič sa nehodí.

6 Lebo deti, narodené zo snov protizákonných, pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.

7 Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.

8 Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria počtom liet.

9 Šediny sú človekovi múdrosťou, starým vekom život nepoškvrnený.

10 Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom, pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

11 Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, alebo klam aby jeho dušu nezviedol.

12 Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné, závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.

13 Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.

14 Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč. Ľudia to videli, lenže nechápali, ani si to k srdcu nepripúšťali,

15 že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom a že navštevuje svojich nábožných.

16 Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov, mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.

17 Vidia síce koniec múdreho, a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal, ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.

18 Vidia, ale súdia opovržlivo, lenže im sa bude Pán posmievať.

19 Potom budú mŕtvolami bez úcty, na posmech medzi umrlcami večnými, lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú, vykýve ich z pevnej postate a až do posledného ich strašne odsúdi. Budú trpieť muky a vyhasne aj ich pamiatka.

20 S bázňou prídu vtedy, keď budú sa vypočítavať ich hriechy, a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Súd. Dôvera dobrých, nárek hriešnikov V

Kniha múdrosti, 5. kapitola

1 Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou dôverou pred tvárou tých, čo ho sužovali (kedysi) a čo znevažovali jeho námahy.

2 Keď to uzrú, zmocní sa ich strašná hrôza, zmeravejú z nečakanej spásy.

3 Navzájom si budú vravieť s ľútosťou, zo skľúčenej duše horekovať budú: "To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi, zasypávali ho posmechom, my blázni!

4 Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom a že jeho koniec je potupný.

5 A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali a má údel medzi svätými!

6 A tak teda my sme zišli z cesty pravdy nám nesvietilo svetlo spravodlivosti - a nám slnko nevychádzalo.

7 Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby, poprechádzali sme púšte neschodné, ale cestu Pána sme nepoznali.

8 Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?

9 Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť.

10 Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš ani znaku na vlnách po jej kormidle,

11 alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete;

12 alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna takže jeho dráhu nepoznať;

13 Tak sme aj my - (sotva) narodení - zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení."

14 Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje, mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného.

15 Spravodliví žijú naveky. V Pánovi je ich odmena a starosť o nich má Najvyšší.

16 Preto prijmú skvostné kráľovstvo, z Pánovej ruky krásnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryť, svojím ramenom ich bude chrániť.

17 Za výzbroj si vezme svoju horlivosť, tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov.

18 Oblečie si ako pancier spravodlivosť, ako šišak si nasadí pravdivý, súd,

19 svätosť vezme za nepremožiteľný štít,

20 za britký meč naostrí si hnev: Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja.

21 Blesky dobre cielené biť budú, páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej,

22 z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti, rozzúri sa morská voda proti nim, rozbesnené rieky ich zaplavia.

23 Postaví sa proti nim dych Všemohúceho, rozpráši ich ako víchrica. Tak hriech obráti v púšť celý svet. Takto zločin povyvracia panovnícke tróny.