Hľadaný výraz: Jób 22,1-24,25
Kniha Jób, 22. kapitola
1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2 "Vari je človek na osoh Bohu?! Osoží len sebe, kto má rozum.
3 Má Všemohúci radosť, že si statočný, a zisk z toho, že si lepšíš svoje cesty?
4 Azda tresce ťa pre tvoju bohabojnosť, dáva sa preto s tebou do sporu?
5 Či nie preto je veľká tvoja zloba, že sú tvoje viny bez hraníc?!
6 Od bratov si bezdôvodne brával záloh, z nahých taktiež odev si strhával.
7 Ani žíznivým si nedal vody, odoprel si lačným (skyvu) chleba.
8 Veď zem patrí mužovi, čo päsť má mocnú, obľúbenec môže sídliť na nej!
9 Vdovy si prepúšťal s prázdnou dlaňou a sirotám si lámal ramená.
10 Nuž hľa, prečo osídla sú vôkol teba prečo ťa des zachvacuje náhly!
11 Svetlo sa ti stmilo, nevidíš už a príval vôd ťa zakrýva.
12 Na výsostiach nebies vari nieto Boha? Hlavu hviezd si pozri! Vysoko sú.
13 Ty si však povedal: "Čože Boh vie?! Azda spoza mračien môže súdiť?
14 Oblaky mu clonia, nevidí nič, po obvode nebies sa prechádza."
15 Chceš sledovať chodník dávnoveku, po ktorom si išli ľudia zloby?
16 Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,
17 čo kričali Bohu: "Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?"
18 A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.
19 Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný:
20 "Nevyšiel im majetok na skazu už a zvyšky po nich nepohltal oheň?"
21 Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním, len tak prospejú ti tvoje zisky.
22 Prijmi ponaučenia z úst jeho, jeho slová si vlož do srdca!
23 Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu,
24 hrudu zlata ako prach si ceniť budeš, z bystrín ofírských jak skálie dajaké,
25 lebo Všemocný ti bude hrudou zlata, stane sa ti kopcom zo striebra.
26 Hneď sa budeš kochať vo Všemocnom, k Bohu pozdvihneš svoj obličaj;
27 budeš ho vzývať a vyslyší ťa a ty splníš jemu svoje sľuby.
28 Hocčo si umieniš, zdarí sa ti, na cestách ti bude žiariť svetlo.
29 Bo pyšného nafúkanca ponižuje, kto však oči klopí, toho spasí on.
30 Zachraňuje nevinného človeka; pre čisté ruky sa zachráni."
Kniha Jób, 23. kapitola
1 Jób odpovedal:
2 "Aj dnes je veru ešte spurný môj nárek a vzlykot mi ruka zadŕža
3 Bár by som vedel, kde by som ho našiel, zašiel by som k jeho trónu až.
4 Tam pred ním samým začal by som súdiť sa a naplnil by som si ústa dôkazmi.
5 By som zvedel slová, čo mi vtedy povie, a dal si pozor, čo mi odvetí.
6 Či s plnou silou so mnou bude priečiť sa? Nie! Nech len ráči ma on vypočuť.
7 On hneď by zbadal, že sa prieči s poctivým, a navždy súdu zbavil by som sa.
9 Ak hľadám vľavo, ani tak ho nezriem, zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidím.
10 On dobre pozná moje cesty, zastávky, jak zlato vyjdem, keď ma preskúša.
11 Veď moja noha k jeho stope prilipla, jeho cestu som strážil, nezblúdil.
12 Nevzdialil som sa od pier jeho príkazov, úst jeho slová v hrudi skryl som si.
13 Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?! Čo duša chce mu, to aj urobí.
14 Veď úmysel svoj uskutoční zaiste a takých vecí v mysli veľa má.
15 Hľa, kvôli nemu prečo predesený som: To uvážil som, hrôzu pred ním mám.
16 Veď môjmu srdcu iste Boh dal zoslabnúť a Všemohúci ma tak predesil.
17 Nuž pre temravy musím teda zmĺknuť, bo obličaj mi tône prikryli.
Kniha Jób, 24. kapitola
1 Prečo od Všemocného skryté nie sú osudy a tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni?
2 Veď hriešnici prekladajú medzníky a odvádzajú stádo pastierom.
3 Ba sirotám aj osla oni odženú a býka vdove vezmú za záloh.
4 Odháňajú z cesty bedárov a biedni sa v kraji všetci musia skryť.
5 Iní na spôsob divých oslov na púšti vychádzajú, za korisťou pachtia sa. Lež tí, čo robia do samého súmraku, nemajú chleba ani pre deti.
6 Tí kosiť musia na poli aj za noci a zbierať musia zlému vinicu.
7 Sú bez šiat, nahí musia nocovať, ani v zime čím prikryť sa nemajú.
8 Aj premočení sú horskými pľušťami, bez prístrešia túlia sa ku skale.
9 Už od pŕs matky lúpia oni siroty a biedneho krm berú za záloh.
10 Tak chodia nahí, lebo šaty nemajú, a vyhladnutí snopky vláčia si.
11 Aj olej tlačia medzi dvoma kameňmi a hoc lisy šliapu, hynú od smädu.
12 Ba zo (všetkých) miest zmierajúci vzlykajú a pomoc žiada duša zranených, Boh si však ich modlitby nevšíma.
13 To títo sú odporcami Svetla, jeho cesty neuznávajú a na jeho dráhu sa nevrátia:
14 Už na svitaní vstáva vražedník a zabíja núdznych bedárov; a v noci sa ako zlodej dobýja.
15 Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: "Ani oko ma nevidí!" a tvár si halí závojom.
16 Do domu sa za tmy vlámava a cez deň sa zamyká. Títo všetci nepoznajú svetlo,
17 lebo ranný svit im tieňom iba je a keď rozodní sa, hrôza schvatne ich.
18 Na hladine vody trieskou ľahkou sú, aj ich polia v kraji sú prekliate, nejdú im lisovníci do viníc.
19 Teplo, úpal vysuší snehové vody, podsvetie však zasa tých, čo pášu hriech.
21 Trápil ženu neplodnú a bezdetnú, ani vdove neurobil dobre.
22 Svojou silou ovládol aj mocných, povstal, lenže nemá nádej života.
23 Boh mu ponechal istotu, spolieha sa, ale jeho oči nad ním bedlia.
24 Vypína sa kratučko a už ho nieto, znížili ho celkom, pokosili; uvädne jak klasu vrchovec.
25 Nie je to tak? Kto ma usvedčí z nepravdy? A moje slová ktože vyvráti?"
