Hľadaný výraz: 2Krn 10,1-12,16; 1Kor 14,1-17; Prís 20,15-24
Druhá kniha kroník, 10. kapitola
1 Roboam prišiel do Sichemu, lebo do Sichemu prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa.
2 Keď to počul Nabatov syn Jeroboam - bol totiž v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom -, vrátil sa Jeroboam z Egypta.
3 Dali ho zavolať poslami. Jerobam a celý Izrael išiel a hovoril Roboamovi:
4 "Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Uľahči nám teraz ty tvrdú službu tvojho otca a jeho ťažké jarmo, ktoré na nás položil, a budeme ti poddaní."
5 On im povedal: "O tri dni sa vráťte ku mne!" Ľud teda odišiel.
6 Kráľ Roboam sa radil starších, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým žil, a pýtal sa: "Akú odpoveď mi radíte dať tomuto ľudu?"
7 Povedali mu: "Ak budeš na tento ľud dobrý, ak si ho získaš a budeš s ním hovoriť priateľsky, bude ti poddaný po všetky dni."
8 Ale on odmietol radu, ktorú mu dali starší, a radil sa s mladíkmi, ktorí vyrástli s ním a boli v jeho službách.
9 Opýtal sa ich: "Čo mi radíte vy? Akú odpoveď máme dať tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: "Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec!?"
10 Mladíci, ktorí vyrástli s ním, mu odpovedali: "Toto povedz ľudu, ktorý ti vravel: "Tvoj otec nám jarmo zaťažil, ty nám ho odľahči!" Toto im povedz: Môj malíček je hrubší ako pás môjho otca!
11 Áno, môj otec na vás navalil ťažké jarmo, ale ja k vášmu jarmu pridám; môj otec vás šľahal bičmi, ja vás však budem šľahať šťúrmi!"
12 Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) všetok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ: "Vráťte sa ku mne na tretí deň!",
13 kráľ im dal tvrdú odpoveď, kráľ Roboam odmietol radu starších
14 a podľa rady mladíkov im hovoril: "Môj otec vám jarmo zaťažil, ale ja k vášmu jarmu pridám, môj otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať šťúrmi."
15 Kráľ teda neposlúchol ľud, lebo to Boh tak riadil, aby Pán splnil svoj sľub, ktorý dal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostredníctvom Šílana Ahiáša.
16 Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň, odpovedal ľud kráľovi: "Aký podiel máme na Dávidovi? Nemáme dedičstvo v Izaiho synovi. Každý domov, Izraeliti! Teraz si hľaď na svoj dom, Dávid!" A všetci Izraeliti odišli domov.
17 Ale nad Izraelitmi, ktorí bývali v júdskych mestách, vládol Roboam.
18 Kráľ Roboam poslal Adurama, ktorý stál nad robotami, ale Izraeliti ho na smrť ukameňovali a kráľ Roboam horko-ťažko vysadol na voz a ušiel do Jeruzalema.
19 Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa.
Druhá kniha kroník, 11. kapitola
1 Keď Roboam prišiel do Jeruzalema, zhromaždil Júdov a Benjamínov dom, stoosemdesiattisíc vybraných bojovníkov, aby sa dali do boja s Izraelom a vrátili kráľovstvo Roboamovi.
2 Vtedy však Pán oslovil Božieho muža Semeiáša:
3 "Povedz júdskemu kráľovi, Šalamúnovmu synovi Roboamovi, a všetkým Izraelitom z Júdu a Benjamína:
4 Toto hovorí Pán: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom! Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa!" Keď počuli Pánovu reč, vrátili sa a nešli proti Jeroboamovi. -
5 Roboam sa usadil v Jeruzaleme a júdske mestá vybudoval na pevnosti.
6 Vybudoval Betlehem, Etam, Tekuu,
7 Betsur, Socho, Odolam,
8 Gét, Maresu, Zif,
9 Adoram, Lachis, Azeku,
10 Sarau, Ajalon a Hebron na opevnené mestá na území Júdu a Benjamína.
11 Pevnosti zosilnil, dal do nich veliteľov a zásoby, potraviny, olej a víno
12 a do každého mesta štíty a kopije. Urobil ich teda veľmi silnými. - Jemu patril Júda a Benjamín.
13 Kňazi a leviti, ktorí boli v celom Izraeli, z každého svojho územia sa pripojili k nemu.
14 Leviti opustili svoje pastviská a svoje majetky a išli do Júdska a Jeruzalema, lebo ich Jeroboam a jeho synovia zavrhli a nemohli konať kňazskú službu Pánovi.
15 Sám si ustanovil kňazov pre výšiny, pre capy a teľce, ktoré porobil.
16 Za nimi šli zo všetkých kňazov Izraela tí, čo s oddaným srdcom hľadali Pána, Izraelovho Boha; prichádzali do Jeruzalema obetovať Pánovi, Bohu svojich otcov.
17 Tak upevnili júdske kráľovstvo a na tri roky posilnili Šalamúnovho syna Roboama, lebo tri roky kráčali po Dávidovej a Šalamúnovej ceste.
18 Roboam si vzal za manželku Mahalatu, dcéru Jerimota, syna Dávida a Abihaily, dcéry Izaiho syna Eliaba.
19 Ona mu porodila synov: Jehuša, Somoriáša a Zóma.
20 Po nej si vzal Absalomovu dcéru Maáchu, ktorá mu porodila Abiáša, Etaiho, Zizu a Salomita.
21 Roboam miloval Absalomovu dcéru Maáchu viac ako všetky svoje ženy - lebo si vzal osemnásť žien a šesťdesiat vedľajších žien a narodilo sa mu dvadsaťosem synov a šesťdesiat dcér -,
22 preto Roboam ustanovil za hlavu Abiáša, syna Maáchy, za knieža nad všetkými jeho bratmi, lebo ho zamýšľal urobiť kráľom.
23 A všetkých svojich synov preložil do rozličných krajov Júdu a Benjamína, do rozličných opevnených miest, dal im hojné zaopatrenie a nabral im množstvo žien.
Druhá kniha kroník, 12. kapitola
1 Len čo však Roboam upevnil kráľovstvo, len čo sa stalo mocným, opustil Pánov zákon a celý Izrael s ním.
2 V piatom roku kráľa Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptský kráľ Sesak - lebo sa spreneverili Pánovi -
3 s tisícdvesto vozmi a šesťdesiattisíc jazdcami. Vojsko - Líbyjci, Sukijiti a Etiópci -, ktoré s ním prišlo z Egypta, nemalo počtu.
4 Dobyl opevnené mestá, ktoré boli v Júdsku, a prišiel až k Jeruzalemu.
5 Vtedy prišiel prorok Semeiáš k Roboamovi a kniežatám Júdu, ktoré sa pred Sesakom stiahli do Jeruzalema, a povedal im: "Toto hovorí Pán: Vy ste zanechali mňa, preto aj ja zanechám vás v Sesakovej ruke."
6 Kniežatá Izraela a kráľ sa pokorili a vraveli:. "Spravodlivý je Pán!"
7 Keď Pán videl, že sa pokorili, Pán oslovil Semeiáša: "Pokorili sa, nevyhubím ich, ale čoskoro im dám uniknúť a môj hnev sa nevyleje na Jeruzalem prostredníctvom Sesaka.
8 Ale budú mu sluhami, aby spoznali rozdiel medzi mojou službou a službou kráľovstvám krajín."
9 Egyptský kráľ Sesak teda tiahol proti Jeruzalemu a zobral poklady Pánovho domu aj kráľovského domu; zobral všetko. Zobral aj zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún.
10 Kráľ Roboam dal namiesto nich urobiť štíty kovové a dal ich do ochrany veliteľom štítonošov, ktorí strážili vchod do kráľovského domu.
11 A kedykoľvek išiel kráľ do chrámu, išli aj štítonoši a niesli ich, potom ich zase dali späť do strážnice štítonošov.
12 Pretože sa pokoril, odvrátil sa od neho Pánov hnev a nenechal ho úplne zahubiť; veď aj v Júdsku bolo všeličo dobré.
13 Roboam sa teda upevnil v Jeruzaleme a kraľoval. Lebo Roboam mal štyridsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval sedemnásť rokov v Jeruzaleme, v meste, ktoré si Pán vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam položil svoje meno. Meno jeho matky bolo Náma, Amončianka.
14 Páchal zlo, lebo sa nestaral o to, aby hľadal Pána.
15 Roboamove dejiny, prvšie i neskoršie, sú napísané v Príbehoch proroka Semeiáša a vidca Jedu; rodokmeň aj vojny, ktoré boli medzi Roboamom a Jeroboamom po všetky dni.
16 Potom sa Roboam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abiáš.
Kniha prísloví, 20. kapitola
15 Je zlata a (je) veľa koralov, (ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou.
16 Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!
17 Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia.
18 Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada, preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách!
19 Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!
20 Kto kľaje svojho otca abo svoju mať, zhasne mu kahan v hustej tme.
21 Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý nebude požehnaný napokon.
22 Nehovor: "Ja sa za zlé vypomstím!" (Len) dúfaj v Pána a pomôže ti.
23 Dvojaké závažie sa príkri Pánovi a nie je dobrá váha falošná.
24 Pán (riadi) kroky človeka, lež ako málo človek jeho ceste rozumie!
Prvý list Korinťanom, 14. kapitola
1 Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali.
2 Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá.
3 Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie.
4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev.
5 A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.
6 Veď čo by som vám pomohol, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ak by som vám nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky?
7 Veď keby aj bezduché nástroje, či už flauta alebo citara, nevydávali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare?
8 A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja?
9 Tak aj vy: ak hovoríte jazykmi, a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra.
10 Veď je na svete toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov.
11 Ale ak nespoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne.
12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi.
13 A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať.
14 Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku.
15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou.
16 Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: "Amen," keď nevie, čo hovoríš?
17 Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky; ale druhý sa tým nebuduje.
