|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 1
|
 |
1 Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali,
|
|
2 ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova.
|
|
3 Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem,
|
|
4 aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
|
|
5 Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.
|
|
6 Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.
|
|
7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
|
|
8 Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom,
|
|
9 podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu.
|
|
10 V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu.
|
|
11 Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára.
|
|
12 Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza.
|
|
13 Ale anjel mu povedal: "Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.
|
|
14 Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých.
|
|
15 Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý.
|
|
16 Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu.
|
|
17 Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud."
|
|
18 Zachariáš povedal anjelovi: "Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku."
|
|
19 Anjel mu odpovedal: "Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť.
|
|
20 Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase."
|
|
21 Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme.
|
|
22 Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.
|
|
23 Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.
|
|
24 Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila:
|
|
25 "Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi."
|
|
26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret,
|
|
27 k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
|
|
28 Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas, milosti plná, Pán s tebou." |
|
29 Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
|
|
30 Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.
|
|
31 Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.
|
|
32 On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida,
|
|
33 naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca."
|
|
34 Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?"
|
|
35 Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.
|
|
36 Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!
|
|
37 Lebo Bohu nič nie je nemožné."
|
|
38 Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel.
|
|
39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.
|
|
40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
|
|
41 Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.
|
|
42 Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
|
|
43 Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
|
|
44 Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.
|
|
45 A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."
|
|
46 Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána
|
|
47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
|
|
48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
|
|
49 lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno
|
|
50 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
|
|
51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
|
|
52 Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
|
|
53 Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
|
|
54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
|
|
55 ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky."
|
|
56 Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
|
|
57 Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna.
|
|
58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
|
|
59 Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi.
|
|
60 Ale jeho matka povedala: "Nie, bude sa volať Ján."
|
|
61 Povedali jej: "Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá."
|
|
62 Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.
|
|
63 Vypýtal si tabuľku a napísal: "Ján sa bude volať." A všetci sa divili.
|
|
64 Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
|
|
65 Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.
|
|
66 A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: "Čím len bude tento chlapec?" A vskutku Pánova ruka bola s ním.
|
|
67 Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:
|
|
68 "Nech je zvelebený Pán Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
|
|
69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka
|
|
70 ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov,
|
|
71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
|
|
72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu,
|
|
73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
|
|
74 aby sme mu bez strachu slúžili
|
|
75 vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.
|
|
76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu
|
|
77 a poučíš jeho ľud o spáse,
|
|
78 že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
|
|
79 a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja."
|
|
80 Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 2
|
|
1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
|
|
2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
|
|
3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
|
|
4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
|
|
5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.
|
|
6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
|
|
7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
|
|
8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.
|
|
9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach,
|
|
10 ale anjel im povedal: "Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
|
|
11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.
|
|
12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach."
|
|
13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
|
|
14 "Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle."
|
|
15 Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: "Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán."
|
|
16 Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.
|
|
17 Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.
|
|
18 A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.
|
|
19 Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
|
|
20 Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
|
|
21 Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
|
|
22 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,
|
|
23 ako je napísané v Pánovom zákone: "Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,"
|
|
24 a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
|
|
25 V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.
|
|
26 Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
|
|
27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon,
|
|
28 vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
|
|
29 "Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova,
|
|
30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu,
|
|
31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:
|
|
32 svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu."
|
|
33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
|
|
34 Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,
|
|
35 - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc."
|
|
36 Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov,
|
|
37 potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
|
|
38 Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
|
|
39 A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
|
|
40 Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
|
|
41 Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
|
|
42 Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.
|
|
43 A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.
|
|
44 Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.
|
|
45 No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
|
|
46 Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
|
|
47 Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
|
|
48 Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!"
|
|
49 On im odpovedal: "Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?"
|
|
50 Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
|
|
51 Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
|
|
52 A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 3
|
|
1 V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne,
|
|
2 za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.
|
|
3 Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov,
|
|
4 ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: "Hlas volajúceho na púšti: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!
|
|
5 Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.
|
|
6 A každé telo uvidí Božiu spásu."
|
|
7 Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!?
|
|
8 Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: "Naším otcom je Abrahám!" - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.
|
|
9 Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa."
|
|
10 Zástupy sa ho pýtali: "Čo teda máme robiť?"
|
|
11 On im odpovedal: "Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!"
|
|
12 Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: "Učiteľ, čo máme robiť?"
|
|
13 On im povedal: "Nevymáhajte viac, ako vám určili!"
|
|
14 Pýtali sa ho aj vojaci: "A čo máme robiť my?" Vravel im: "Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!"
|
|
15 Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš.
|
|
16 Ale Ján dal odpoveď všetkým: "Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.
|
|
17 V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."
|
|
18 A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
|
|
19 Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil,
|
|
20 Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.
|
|
21 Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo,
|
|
22 zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie."
|
|
23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho,
|
|
24 on Matata, on Léviho on Melchiho, on Janneho, on Jozefa,
|
|
25 on Matatiáša on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho,
|
|
26 on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu,
|
|
27 on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho,
|
|
28 on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era,
|
|
29 on Jezusa, on Eliezera, on Jorima on Matata, on Léviho,
|
|
30 on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima,
|
|
31 on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida,
|
|
32 on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona,
|
|
33 on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu,
|
|
34 on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora,
|
|
35 on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu,
|
|
36 on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha,
|
|
37 on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana,
|
|
38 on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 4
|
|
1 Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti
|
|
2 a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.
|
|
3 Tu mu diabol povedal: "Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom."
|
|
4 Ježiš mu odvetil: "Napísané je: "Nielen z chleba žije človek."
|
|
5 Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta
|
|
6 a vravel mu: "Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem.
|
|
7 Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja."
|
|
8 Ježiš mu povedal: "Je napísané: "Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť."
|
|
9 Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: "Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu,
|
|
10 veď je napísané: "Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,"
|
|
11 a "vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň."
|
|
12 Ježiš mu odvetil: "Je povedané: "Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha."
|
|
13 Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.
|
|
14 Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji.
|
|
15 Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
|
|
16 Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal.
|
|
17 Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané:
|
|
18 "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu
|
|
19 a ohlásiť Pánov milostivý rok."
|
|
20 Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.
|
|
21 A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli."
|
|
22 Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?"
|
|
23 On im vravel: "Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti."
|
|
24 A dodal: "Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.
|
|
25 Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine.
|
|
26 A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.
|
|
27 A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman."
|
|
28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev.
|
|
29 Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.
|
|
30 Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
|
|
31 Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil
|
|
32 a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc.
|
|
33 V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom:
|
|
34 "Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý."
|
|
35 Ježiš mu pohrozil: "Mlč a vyjdi z neho!" Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu.
|
|
36 Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: "Čo je to za slovo, že mohutnou silo rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?"
|
|
37 A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.
|
|
38 Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu.
|
|
39 Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.
|
|
40 Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.
|
|
41 Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: "Ty si Boží Syn." On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.
|
|
42 Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.
|
|
43 On im však povedal: "Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný."
|
|
44 A kázal po judejských synagógach.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 5
|
|
1 Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.
|
|
2 Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete.
|
|
3 Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.
|
|
4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: "Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!"
|
|
5 Šimon mu odpovedal: "Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete."
|
|
6 Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali.
|
|
7 Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.
|
|
8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: "Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny."
|
|
9 Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili.
|
|
10 Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: "Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí."
|
|
11 A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
|
|
12 Keď bol v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť."
|
|
13 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A malomocenstvo z neho hneď zmizlo.
|
|
14 A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: "Choď," povedal, "ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo."
|
|
15 No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb.
|
|
16 On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
|
|
17 Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.
|
|
18 Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho.
|
|
19 Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.
|
|
20 Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
|
|
21 Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?"
|
|
22 Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: "O čom to premýšľate vo svojich srdciach?
|
|
23 Čo je ľahšie - povedať: "Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: "Vstaň a choď?"
|
|
24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!"
|
|
25 A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.
|
|
26 Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: "Dnes sme videli obdivuhodné veci."
|
|
27 Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: "Poď za mnou!"
|
|
28 On vstal, opustil všetko a išiel za ním.
|
|
29 Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.
|
|
30 Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: "Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?"
|
|
31 Odpovedal im Ježiš: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
|
|
32 Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali."
|
|
33 Oni mu povedali: "Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú."
|
|
34 Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi?
|
|
35 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť."
|
|
36 Rozpovedal im aj podobenstvo: "Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového.
|
|
37 A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia.
|
|
38 Ale nové víno treba naliať do nových mechov.
|
|
39 A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: "Staré je lepšie."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 6
|
|
1 V istú sobotu išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli.
|
|
2 Tu niektorí farizeji povedali: "Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?"
|
|
3 Ježiš im odpovedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?
|
|
4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?"
|
|
5 I povedal im: "Syn človeka je pánom aj nad sobotou."
|
|
6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku.
|
|
7 A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať.
|
|
8 Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človekovi, čo mal vyschnutú ruku: "Vstaň a postav sa do prostriedku!" On vstal a postavil sa.
|
|
9 A tamtým Ježiš povedal: "Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?"
|
|
10 Popozeral sa po všetkých a povedal mu: "Vystri ruku!" On to urobil a ruka mu ozdravela.
|
|
11 Ale oni, plní nerozumu radili sa, čo urobiť s Ježišom.
|
|
12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.
|
|
13 Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:
|
|
14 Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja,
|
|
15 Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec,
|
|
16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.
|
|
17 Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia.
|
|
18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia.
|
|
19 A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
|
|
20 On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: "Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
|
|
21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.
|
|
22 Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka.
|
|
23 Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
|
|
24 Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!
|
|
25 Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!
|
|
26 Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!
|
|
27 Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,
|
|
28 žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!
|
|
29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty.
|
|
30 Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť.
|
|
31 Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!
|
|
32 Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú.
|
|
33 Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici.
|
|
34 A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.
|
|
35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.
|
|
36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!
|
|
37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.
|
|
38 Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."
|
|
39 Povedal im aj podobenstvo: "Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?
|
|
40 Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.
|
|
41 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?
|
|
42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: "Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku," keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
|
|
43 Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie.
|
|
44 Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.
|
|
45 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.
|
|
46 Čo ma oslovujete: "Pane, Pane," keď nerobíte, čo hovorím?
|
|
47 Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich.
|
|
48 Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený.
|
|
49 Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 7
|
|
1 Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.
|
|
2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.
|
|
3 Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.
|
|
4 Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil,
|
|
5 lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil."
|
|
6 Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
|
|
7 Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!
|
|
8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: "Choď!" - ide; inému: "Poď sem!" - tak príde; a svojmu sluhovi: "Urob toto!" - on to urobí."
|
|
9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: "Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!"
|
|
10 A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
|
|
11 Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. IšIi s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu.
|
|
12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.
|
|
13 Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!"
|
|
14 Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!"
|
|
15 Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.
|
|
16 Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a: "Boh navštívil svoj ľud."
|
|
17 A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
|
|
18 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci.
|
|
19 Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?"
|
|
20 Keď muži k nemu prišli, povedali: "Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?"
|
|
21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
|
|
22 A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.
|
|
23 A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."
|
|
24 Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?
|
|
25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch.
|
|
26 Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka.
|
|
27 Lebo to o ňom je napísané: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou."
|
|
28 Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on."
|
|
29 A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom.
|
|
30 Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.
|
|
31 "Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
|
|
32 Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: "Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste."
|
|
33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno a hovoríte: "Je posadnutý zlým duchom."
|
|
34 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: "Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!
|
|
35 No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti."
|
|
36 Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.
|
|
37 V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom,
|
|
38 s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
|
|
39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica."
|
|
40 Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz, Učiteľ!"
|
|
41 "Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
|
|
42 Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?"
|
|
43 Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ."
|
|
44 Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.
|
|
45 Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať.
|
|
46 Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela.
|
|
47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje."
|
|
48 A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené."
|
|
49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?"
|
|
50 On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 8
|
|
1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti
|
|
2 a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov,
|
|
3 Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.
|
|
4 Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve:
|
|
5 "Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.
|
|
6 Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy.
|
|
7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho.
|
|
8 Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu." Keď to povedal, zvolal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva."
|
|
9 Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo.
|
|
10 On im povedal: "Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.
|
|
11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo.
|
|
12 Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení.
|
|
13 Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.
|
|
14 Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu.
|
|
15 A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
|
|
16 Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
|
|
17 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť.
|
|
18 Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má."
|
|
19 Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať.
|
|
20 Oznámili mu: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť."
|
|
21 On im odvetil: "Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho."
|
|
22 V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: "Preplavme sa na druhý breh jazera." I odrazili od brehu.
|
|
23 Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve.
|
|
24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Učiteľ, učiteľ, hynieme!" On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho.
|
|
25 A im povedal: "Kde je vaša viera?" A oni si so strachom a údivom hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?"
|
|
26 Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei.
|
|
27 Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch.
|
|
28 Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!"
|
|
29 Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka - už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť.
|
|
30 Ježiš sa ho spýtal: "Ako sa voláš?" On odpovedal: "Pluk," lebo doň vošlo mnoho zlých duchov.
|
|
31 A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti.
|
|
32 Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil.
|
|
33 Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa.
|
|
34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách.
|
|
35 A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza.
|
|
36 Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch.
|
|
37 A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa.
|
|
38 Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami:
|
|
39 "Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!" On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš.
|
|
40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali.
|
|
41 Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu,
|
|
42 lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup.
|
|
43 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť.
|
|
44 Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať.
|
|
45 Ježiš sa spýtal: "Kto sa ma to dotkol?" Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: "Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!"
|
|
46 Ale Ježiš povedal: "Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila."
|
|
47 Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela.
|
|
48 A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!"
|
|
49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: "Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa."
|
|
50 Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: "Neboj sa, len ver a bude zachránená!"
|
|
51 Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa.
|
|
52 Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: "Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí."
|
|
53 Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo.
|
|
54 Ale on ho chytil za ruku a zvolal: "Dievča, vstaň!"
|
|
55 I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť.
|
|
56 Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 9
|
|
1 Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy.
|
|
2 Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.
|
|
3 A povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte.
|
|
4 Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte.
|
|
5 Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim."
|
|
6 Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.
|
|
7 Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych,"
|
|
8 iní: "Zjavil sa Eliáš," zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov."
|
|
9 A Herodes vravel: "Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť.
|
|
10 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida.
|
|
11 Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.
|
|
12 Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste."
|
|
13 On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup."
|
|
14 Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!"
|
|
15 Urobili to a všetkých usadili.
|
|
16 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu.
|
|
17 I jedli všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.
|
|
18 Keď raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?"
|
|
19 Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov."
|
|
20 "A vy ma za koho pokladáte?", opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Mesiáša."
|
|
21 Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať,
|
|
22 a dodal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
|
|
23 A všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.
|
|
24 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.
|
|
25 Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!
|
|
26 Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.
|
|
27 Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo."
|
|
28 Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.
|
|
29 Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.
|
|
30 A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš.
|
|
31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.
|
|
32 Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.
|
|
33 Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí.
|
|
34 Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach.
|
|
35 A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!"
|
|
36 A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
|
|
37 Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup.
|
|
38 Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa!
|
|
39 Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho.
|
|
40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli."
|
|
41 Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna."
|
|
42 Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi.
|
|
43 A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom:
|
|
44 "Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí."
|
|
45 Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
|
|
46 Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší.
|
|
47 Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba
|
|
48 a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký."
|
|
49 Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.
|
|
50 Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!"
|
|
51 Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema
|
|
52 a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah.
|
|
53 Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
|
|
54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?"
|
|
55 On sa obrátil a pokarhal ich.
|
|
56 A odišli do inej dediny.
|
|
57 Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš."
|
|
58 Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."
|
|
59 Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca."
|
|
60 Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!"
|
|
61 Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou."
|
|
62 Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 10
|
|
1 Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť.
|
|
2 A povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!
|
|
3 Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.
|
|
4 Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!
|
|
5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: "Pokoj tomuto domu!
|
|
6 Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám.
|
|
7 V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu!
|
|
8 A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia,
|
|
9 uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: "Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo."
|
|
10 Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte:
|
|
11 "Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!"
|
|
12 Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.
|
|
13 Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa.
|
|
14 Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám.
|
|
15 A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!
|
|
16 Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal."
|
|
17 Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: "Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!"
|
|
18 On im povedal: "Videl som satana padať z neba ako blesk.
|
|
19 Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.
|
|
20 No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi."
|
|
21 V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
|
|
22 Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť."
|
|
23 Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: "Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy.
|
|
24 Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli."
|
|
25 Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?"
|
|
26 Ježiš mu vravel: "Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?"
|
|
27 On odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!"
|
|
28 Povedal mu: "Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!"
|
|
29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: "A kto je môj blížny?"
|
|
30 Ježiš povedal: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli.
|
|
31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho.
|
|
32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.
|
|
33 No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto.
|
|
34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň.
|
|
35 Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: "Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať."
|
|
36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?"
|
|
37 On odpovedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo." A Ježiš mu povedal: "Choď a rob aj ty podobne!"
|
|
38 Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta.
|
|
39 Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.
|
|
40 Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!"
|
|
41 Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci,
|
|
42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 11
|
|
1 Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov."
|
|
2 Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.
|
|
3 Chlieb náš každodenný daj nám každý deň
|
|
4 a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."
|
|
5 Potom im hovoril: "Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: "Priateľu, požičaj mi tri chleby,
|
|
6 lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť."
|
|
7 A on znútra odpovie: "Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti."
|
|
8 Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
|
|
9 Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!
|
|
10 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
|
|
11 Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada?
|
|
12 Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?
|
|
13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!"
|
|
14 Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli;
|
|
15 no niektorí z nich hovorili: "Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov."
|
|
16 Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
|
|
17 Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti.
|
|
18 Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov.
|
|
19 No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.
|
|
20 Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
|
|
21 Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí.
|
|
22 Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
|
|
23 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.
|
|
24 Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: "Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel."
|
|
25 Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený.
|
|
26 Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým."
|
|
27 Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval."
|
|
28 Ale on povedal: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho."
|
|
29 Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.
|
|
30 Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.
|
|
31 Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún.
|
|
32 Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.
|
|
33 Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
|
|
34 Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme.
|
|
35 Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou.
|
|
36 Ak bude celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nebude vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom."
|
|
37 Keď ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. |
|
38 A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.
|
|
39 Pán mu povedal: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti.
|
|
40 Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro"?
|
|
41 Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.
|
|
42 No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!
|
|
43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach!
|
|
44 Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!"
|
|
45 Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: "Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš."
|
|
46 On mu povedal: "Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.
|
|
47 Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia!
|
|
48 Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky.
|
|
49 Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať;
|
|
50 a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta,
|
|
51 počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať.
|
|
52 Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili."
|
|
53 Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 12
|
|
1 Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: "Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.
|
|
2 Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo.
|
|
3 Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.
|
|
4 Vám, svojím priateľom, hovorím: "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!
|
|
5 Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte!
|
|
6 Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne.
|
|
7 Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!
|
|
8 Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.
|
|
9 Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.
|
|
10 Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.
|
|
11 Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť,
|
|
12 lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť."
|
|
13 Ktosi zo zástupu mu povedal: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo."
|
|
14 On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?"
|
|
15 A ostatným povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má."
|
|
16 A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu.
|
|
17 Premýšľal a hovoril si: "Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu."
|
|
18 Potom si povedal: "Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok.
|
|
19 Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!"
|
|
20 Ale Boh mu povedal: "Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?"
|
|
21 Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý."
|
|
22 A svojim učeníkom povedal: "Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete.
|
|
23 Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev.
|
|
24 Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky!
|
|
25 A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?
|
|
26 Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné?
|
|
27 Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich.
|
|
28 Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
|
|
29 Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení!
|
|
30 Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete.
|
|
31 Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.
|
|
32 Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.
|
|
33 Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí.
|
|
34 Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
|
|
35 Bedrá majte opásané a lampy zažaté!
|
|
36 Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.
|
|
37 Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.
|
|
38 A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.
|
|
39 Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.
|
|
40 Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte."
|
|
41 Peter mu povedal: "Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?"
|
|
42 Pán povedal: "Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?
|
|
43 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť.
|
|
44 Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.
|
|
45 Ale keby si ten sluha v srdci povedal: "Môj pán voľajako nejde," a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa,
|
|
46 pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.
|
|
47 Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú.
|
|
48 Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.
|
|
49 Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!
|
|
50 Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
|
|
51 Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.
|
|
52 Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom.
|
|
53 Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre."
|
|
54 Potom povedal zástupom: "Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: "Dážď príde," a býva tak.
|
|
55 A keď veje južný vietor, hovoríte: "Bude horúco," a býva.
|
|
56 Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?
|
|
57 Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé.
|
|
58 Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia.
|
|
59 Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 13
|
|
1 Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí.
|
|
2 On im povedal: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli?
|
|
3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
|
|
4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema?
|
|
5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne."
|
|
6 A povedal toto podobenstvo: "Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel.
|
|
7 Preto povedal vinohradníkovi: "Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?"
|
|
8 On mu odvetil: "Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.
|
|
9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš."
|
|
10 V sobotu učil v istej synagóge.
|
|
11 Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.
|
|
12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: "Žena, si oslobodená od svojej choroby,"
|
|
13 a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
|
|
14 Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: "Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!"
|
|
15 Pán mu odpovedal: "Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať?
|
|
16 A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?"
|
|
17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
|
|
18 Potom povedal: "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám?
|
|
19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch."
|
|
20 A zasa povedal: "K čomu prirovnám Božie kráľovstvo?
|
|
21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí."
|
|
22 Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil.
|
|
23 Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal:
|
|
24 "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.
|
|
25 Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: "Pane, otvor nám!" A on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste!"
|
|
26 Vtedy začnete hovoriť: "Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil."
|
|
27 Ale on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!"
|
|
28 Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.
|
|
29 A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
|
|
30 A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými."
|
|
31 V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: "Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť."
|
|
32 On im povedal: "Choďte a povedzte tej líške: "Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.
|
|
33 Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema."
|
|
34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
|
|
35 Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 14
|
|
1 V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.
|
|
2 A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.
|
|
3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?"
|
|
4 Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.
|
|
5 A tamtým povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?"
|
|
6 A nevedeli mu na to odpovedať.
|
|
7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:
|
|
8 Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty;
|
|
9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: "Uvoľni miesto tomuto." Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto.
|
|
10 Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: "Priateľu, postúp vyššie!" Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi.
|
|
11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
|
|
12 A tomu, čo ho pozval, povedal: "Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu.
|
|
13 Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.
|
|
14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."
|
|
15 Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: "Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve."
|
|
16 On mu povedal: "Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí.
|
|
17 Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: "Poďte, už je všetko pripravené."
|
|
18 A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: "Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!"
|
|
19 Druhý povedal: "Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!"
|
|
20 A ďalší povedal: "Oženil som sa, a preto nemôžem prísť."
|
|
21 Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: "Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!"
|
|
22 A sluha hlásil: "Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto."
|
|
23 Tu pán povedal sluhovi: "Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.
|
|
24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru."
|
|
25 Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:
|
|
26 "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.
|
|
27 A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
|
|
28 Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?
|
|
29 Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať:
|
|
30 "Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť."
|
|
31 Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?
|
|
32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.
|
|
33 Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
|
|
34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?
|
|
35 Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 15
|
|
1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.
|
|
2 Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi."
|
|
3 Preto im povedal toto podobenstvo:
|
|
4 "Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?
|
|
5 A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia,
|
|
6 a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: "Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila."
|
|
7 Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
|
|
8 Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde?
|
|
9 A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila."
|
|
10 Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie."
|
|
11 A pokračoval: "Istý človek mal dvoch synov.
|
|
12 Mladší z nich povedal otcovi: "Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí." A on im rozdelil majetok.
|
|
13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
|
|
14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.
|
|
15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.
|
|
16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
|
|
17 Vstúpil teda do seba a povedal si: "Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.
|
|
18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.
|
|
19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov."
|
|
20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
|
|
21 Syn mu povedal: "Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom."
|
|
22 Ale otec povedal svojim sluhom: "Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!
|
|
23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme,
|
|
24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa." A začali hodovať.
|
|
25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec.
|
|
26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje.
|
|
27 Ten mu povedal: "Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý."
|
|
28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
|
|
29 Ale on odpovedal otcovi: "Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.
|
|
30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa."
|
|
31 On mu na to povedal: "Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.
|
|
32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 16
|
|
1 Učeníkom povedal: "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
|
|
2 Zavolal si ho a povedal mu: "Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť."
|
|
3 Správca si povedal: "Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.
|
|
4 Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva."
|
|
5 Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: "Koľko dlhuješ môjmu pánovi?"
|
|
6 On povedal: "Sto kadí oleja." Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.
|
|
7 Potom povedal inému: "A ty koľko dlhuješ? On vravel: "Sto meríc pšenice." Vravel mu: "Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat."
|
|
8 A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
|
|
9 Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
|
|
10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
|
|
11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo?
|
|
12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše?
|
|
13 Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone."
|
|
14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.
|
|
15 Preto im povedal: "Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.
|
|
16 Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím.
|
|
17 Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.
|
|
18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.
|
|
19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval.
|
|
20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.
|
|
21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
|
|
22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.
|
|
23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.
|
|
24 I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!"
|
|
25 No Abrahám povedal: "Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.
|
|
26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám."
|
|
27 Tu povedal: "Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca.
|
|
28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk."
|
|
29 Abrahám mu odpovedal: "Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú."
|
|
30 Ale on vravel: "Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie."
|
|
31 Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 17
|
|
1 Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!
|
|
2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.
|
|
3 Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu!
|
|
4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: "Ľutujem," odpusť mu!"
|
|
5 Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!"
|
|
6 Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.
|
|
7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: "Hneď si poď sadnúť k stolu"?
|
|
8 Vari mu nepovie skôr: "Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom"?
|
|
9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
|
|
10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: "Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."
|
|
11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu.
|
|
12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali
|
|
13 a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!"
|
|
14 Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení.
|
|
15 Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.
|
|
16 Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
|
|
17 Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?
|
|
18 Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?
|
|
19 A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."
|
|
20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať.
|
|
21 Ani nepovedia: "Aha, tu je!" alebo: "Tamto je!", lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."
|
|
22 A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.
|
|
23 A povedia vám: "Hľa, tu je!", "Hľa, tamto je!" Nechoďte nikde, nebežte za nimi!
|
|
24 Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň.
|
|
25 Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.
|
|
26 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka.
|
|
27 Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.
|
|
28 Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali
|
|
29 ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.
|
|
30 Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.
|
|
31 Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad.
|
|
32 Spomeňte si na Lotovu ženu.
|
|
33 Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.
|
|
34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá.
|
|
35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." (
|
|
36 Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.)
|
|
37 Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 18
|
|
1 Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
|
|
2 "V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.
|
|
3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: "Obráň ma pred mojím protivníkom."
|
|
4 Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: "Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,
|
|
5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári."
|
|
6 A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!
|
|
7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
|
|
8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"
|
|
9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
|
|
10 "Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
|
|
11 Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: "Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.
|
|
12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám."
|
|
13 Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu."
|
|
14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
|
|
15 Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
|
|
16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!
|
|
17 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."
|
|
18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?"
|
|
19 Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.
|
|
20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!"
|
|
21 On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti."
|
|
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.
|
|
23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
|
|
24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí čo majú majetky!
|
|
25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."
|
|
26 Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?"
|
|
27 On im povedal: "Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu."
|
|
28 Peter vravel: "Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou."
|
|
29 On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti,
|
|
30 aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život."
|
|
31 Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
|
|
32 Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,
|
|
33 zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
|
|
34 Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
|
|
35 Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.
|
|
36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.
|
|
37 Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto."
|
|
38 Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
|
|
39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
|
|
40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
|
|
41 "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl."
|
|
42 A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila."
|
|
43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 19
|
|
1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.
|
|
2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,
|
|
3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.
|
|
4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.
|
|
5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: "Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!"
|
|
6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.
|
|
7 Keď to videli, všetci šomrali: "Vošiel k hriešnemu človekovi!"
|
|
8 Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne."
|
|
9 Ježiš mu povedal: "Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.
|
|
10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."
|
|
11 Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.
|
|
12 A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.
|
|
13 Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: "Obchodujte, kým sa nevrátim!
|
|
14 Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: "Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.
|
|
15 Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.
|
|
16 Prišiel prvý a vravel: "Pane, tvoja mína získala desať mín."
|
|
17 On mu povedal: "Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami."
|
|
18 Prišiel druhý a vravel: "Pane, tvoja mína vyniesla päť mín."
|
|
19 Aj tomuto povedal: "Ty maj moc nad piatimi mestami."
|
|
20 Iný prišiel a hovoril: "Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;
|
|
21 bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial."
|
|
22 On mu povedal: "Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?"
|
|
23 prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?"
|
|
24 A tým, čo tam stáli, povedal: "Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín."
|
|
25 Oni mu vraveli: "Pane, veď má desať mín!"
|
|
26 Hovorím vám: "Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
|
|
27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!"
|
|
28 Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.
|
|
29 Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov
|
|
30 so slovami: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!
|
|
31 A keby sa vás niekto opýtal: "Prečo ho odväzujete?", poviete: "Pán ho potrebuje."
|
|
32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.
|
|
33 Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: "Prečo odväzujete osliatko?"
|
|
34 Oni povedali: "Pán ho potrebuje."
|
|
35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.
|
|
36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.
|
|
37 A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,
|
|
38 a volali: "Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!"
|
|
39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!"
|
|
40 On odvetil: "Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene."
|
|
41 Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním
|
|
42 a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.
|
|
43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán,
|
|
44 zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."
|
|
45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov
|
|
46 a povedal im: "Napísané je: "Môj dom bude domom modlitby." A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
|
|
47 A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.
|
|
48 Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 20
|
|
1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími
|
|
2 a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?"
|
|
3 On im povedal: " Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi.
|
|
4 Jánov krst bol z neba, či od ľudí?"
|
|
5 Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu neuverili?"
|
|
6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok."
|
|
7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.
|
|
8 A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
|
|
9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
|
|
10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.
|
|
11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.
|
|
12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.
|
|
13 Vtedy pán vinice povedal: "Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu."
|
|
14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: "To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!"
|
|
15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
|
|
16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným." Keď to počuli, povedali: "Len to nie!"
|
|
17 On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným"?
|
|
18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."
|
|
19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
|
|
20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.
|
|
21 Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.
|
|
22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?"
|
|
23 On však prehliadol ich lesť a povedal im:
|
|
24 "Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?"
|
|
25 Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!"
|
|
26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
|
|
27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
|
|
28 "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
|
|
29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
|
|
30 Vzal si ju druhý,
|
|
31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli.
|
|
32 Napokon zomrela aj žena.
|
|
33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku."
|
|
34 Ježiš im povedal: "Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú.
|
|
35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.
|
|
36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
|
|
37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva "Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba".
|
|
38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú."
|
|
39 Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal."
|
|
40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
|
|
41 On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
|
|
42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
|
|
43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."
|
|
44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"
|
|
45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
|
|
46 "Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.
|
|
47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 21
|
|
1 Keď sa rozhliadol videl boháčov ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice.
|
|
2 Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince,
|
|
3 a povedal: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní.
|
|
4 Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, cele svoje živobytie."
|
|
5 Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal:
|
|
6 "Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené."
|
|
7 Oni sa ho opýtali: "Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?
|
|
8 On odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: "To som ja" a: "Ten čas je už blízko." Nechoďte za nimi!
|
|
9 A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď."
|
|
10 Potom im povedal: "Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.
|
|
11 Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.
|
|
12 Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno.
|
|
13 To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.
|
|
14 Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť,
|
|
15 lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.
|
|
16 Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život.
|
|
17 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.
|
|
18 Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí.
|
|
19 Ak vytrváte, zachováte si život.
|
|
20 Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.
|
|
21 Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú,
|
|
22 lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko čo je napísané.
|
|
23 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu.
|
|
24 Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.
|
|
25 Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia.
|
|
26 Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.
|
|
27 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.
|
|
28 Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie."
|
|
29 A povedal im podobenstvo: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy!
|
|
30 Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto.
|
|
31 Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.
|
|
32 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.
|
|
33 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
|
|
34 Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil.
|
|
35 Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme.
|
|
36 Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."
|
|
37 Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová.
|
|
38 A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 22
|
|
1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc.
|
|
2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu.
|
|
3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich;
|
|
4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá.
|
|
5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze.
|
|
6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.
|
|
7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.
|
|
8 Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!"
|
|
9 Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?"
|
|
10 Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,
|
|
11 a majiteľovi domu povedzte: "Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?"
|
|
12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte."
|
|
13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
|
|
14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním.
|
|
15 Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.
|
|
16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve."
|
|
17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou.
|
|
18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo."
|
|
19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."
|
|
20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
|
|
21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole.
|
|
22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!"
|
|
23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.
|
|
24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.
|
|
25 Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.
|
|
26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.
|
|
27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.
|
|
28 Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach
|
|
29 a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne,
|
|
30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.
|
|
31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
|
|
32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov."
|
|
33 On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť."
|
|
34 Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš."
|
|
35 Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie.
|
|
36 On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.
|
|
37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: "Započítali ho medzi zločincov." Lebo sa spĺňa o mne všetko."
|
|
38 Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí."
|
|
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
|
|
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
|
|
41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:
|
|
42 "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!"
|
|
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,
|
|
44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.
|
|
45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.
|
|
46 I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
|
|
47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
|
|
48 Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?"
|
|
49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá povedali: "Pane, máme udrieť mečom?"
|
|
50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
|
|
51 Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
|
|
52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.
|
|
53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna."
|
|
54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.
|
|
55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich.
|
|
56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala:
|
|
57 "Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel:
|
|
58 "Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter odpovedal: "Človeče, nie som."
|
|
59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan."
|
|
60 Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút.
|
|
61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš."
|
|
62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.
|
|
63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho.
|
|
64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!"
|
|
65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
|
|
66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu
|
|
67 a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte,
|
|
68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi.
|
|
69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci."
|
|
70 Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som."
|
|
71 Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!"
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 23
|
|
1 Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi
|
|
2 a začali naňho žalovať: "Tohoto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ."
|
|
3 Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On odpovedal: "Sám to hovoríš."
|
|
4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: "Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi."
|
|
5 Ale oni naliehali: "Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem."
|
|
6 Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan.
|
|
7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme.
|
|
8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak.
|
|
9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal.
|
|
10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali.
|
|
11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi.
|
|
12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.
|
|
13 Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud
|
|
14 a povedal im: "Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete.
|
|
15 Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť.
|
|
16 Potrescem ho teda a prepustím."
|
|
17 (Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.)
|
|
18 Tu celý dav skríkol: "Preč s ním a prepusť nám Barabáša!"
|
|
19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.
|
|
20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť.
|
|
21 Ale oni vykrikovali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!"
|
|
22 On k nim tretí raz prehovoril: "A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím."
|
|
23 Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval
|
|
24 a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti:
|
|
25 prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.
|
|
26 Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
|
|
27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali.
|
|
28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.
|
|
29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: "Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!"
|
|
30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: "Padnite na nás! a kopcom: "Prikryte nás!"
|
|
31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?"
|
|
32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.
|
|
33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
|
|
34 Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
|
|
35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec."
|
|
36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot
|
|
37 a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!"
|
|
38 Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ."
|
|
39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!"
|
|
40 Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté?
|
|
41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé."
|
|
42 Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."
|
|
43 On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."
|
|
44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
|
|
45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly
|
|
46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol.
|
|
47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý."
|
|
48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
|
|
49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
|
|
50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek
|
|
51 ž judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo,
|
|
52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.
|
|
53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.
|
|
54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota.
|
|
55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo.
|
|
56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.
|
|
Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 24
|
|
1 V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
|
|
2 Kameň našli od hrobu odvalený,
|
|
3 vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.
|
|
4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve.
|
|
5 Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
|
|
6 Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:
|
|
7 "Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
|
|
8 Tu sa rozpamätali na jeho slová,
|
|
9 vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným.
|
|
10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.
|
|
11 Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
|
|
12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
|
|
13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,
|
|
14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
|
|
15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.
|
|
16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
|
|
17 I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení
|
|
18 a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?"
|
|
19 On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;
|
|
20 ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
|
|
21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
|
|
22 Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
|
|
23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.
|
|
24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
|
|
25 On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
|
|
26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?"
|
|
27 A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
|
|
28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej.
|
|
29 Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi.
|
|
30 A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho.
|
|
31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.
|
|
32 Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?"
|
|
33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi
|
|
34 a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi."
|
|
35 Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
|
|
36 Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám."
|
|
37 Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.
|
|
38 On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky?
|
|
39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám."
|
|
40 Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
|
|
41 A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?"
|
|
42 Oni mu podali kúsok pečenej ryby.
|
|
43 I vzal si a jedol pred nimi.
|
|
44 Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch."
|
|
45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu,
|
|
46 a povedal im: "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych
|
|
47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
|
|
48 Vy ste toho svedkami.
|
|
49 Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"
|
|
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
|
|
51 Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
|
|
52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
|
|
53 Stále boli v chráme a velebili Boha. |
