Listovať vo Svätom Písme

Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 20


1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími

2 a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?"

3 On im povedal: " Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi.

4 Jánov krst bol z neba, či od ľudí?"

5 Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu neuverili?"

6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok."

7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.

8 A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."

9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.

10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.

11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.

12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.

13 Vtedy pán vinice povedal: "Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu."

14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: "To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!"

15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?

16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným." Keď to počuli, povedali: "Len to nie!"

17 On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným"?

18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."

19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.

20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.

21 Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.

22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?"

23 On však prehliadol ich lesť a povedal im:

24 "Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?"

25 Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!"

26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.

27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:

28 "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.

30 Vzal si ju druhý,

31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli.

32 Napokon zomrela aj žena.

33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku."

34 Ježiš im povedal: "Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú.

35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.

36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva "Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba".

38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú."

39 Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal."

40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

41 On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."

44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"

45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:

46 "Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.

47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."