Kniha proroka Izaiáša - kapitola 41
1 Počúvajte ma, ostrovy, a národy nech si obnovujú silu, nech sa priblížia a nech hovoria, spolu sa dostavíme na súd.
2 Ktože vzbudil od východu toho, ktorému kráča v pätách spása? Vydal napospas národy a podrobil kráľov, na prach ich obracia jeho meč a jeho kuša na zmietanú plevu.
3 Stíha ich, kráča nerušený, nohy sa mu ani netýkajú zeme.
4 Kto to spravil? Kto učinil? Ten, čo rody volá od počiatku. Ja, Jahve, prvý a ten istý som i posledný.
5 Ostrovy vidia a boja sa, končiny zeme sa trasú, blížia sa a prichádzajú.
6 Navzájom si pomáhajú, navzájom si volajú: "Rezko!"
7 Majster posmeľuje zlatníka, ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom, hovorí o liatine: "Dobrá je" a upevní ju klinmi, že sa nepohne.
8 Ty však, Izrael, sluha môj, Jakub, ktorého som vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho priateľa,
9 teba som chopil od končín zeme, z jej okrajov som ťa povolal a riekol som ti: "Ty si môj sluha, teba som vyvolil a nezavrhol."
10 Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.
11 Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech všetci, čo sa zlostia na teba, budú ako nič a zahynú tí, čo sa pravotia s tebou.
12 Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú; budú ako nič a ako márnosť tí, čo broja proti tebe.
13 Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: "Neboj sa, ja ti pomáham."
14 Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham - hovorí Pán -, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
15 Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou, novou, mnohozubou, rozmlátiš a rozdrvíš vrchy a pahorky na plevu obrátiš.
16 Viať ich budeš, uchytí ich vietor a víchrica ich rozpráši, ty však budeš plesať v Pánovi, Svätým Izraela pýšiť sa.
17 Chudáci a bedári hľadajú vodu a niet jej, jazyk im zosychá od smädu. Ja, Pán, ich vyslyším, Boh Izraela, neopustím ich.
18 Otvorím v pustinách rieky a vprostred údolí pramene, obrátim púšť na vodné studienky a suchú zem na žriedla vôd.
19 Zasadím do púšte céder, agát, myrtu a olivový strom, vsadím do pustiny cyprus, brest a jedľu pospolu,
20 nech vidia a dozvedia sa, nech uvážia a razom pochopia, že to ruka Pánova spravila, stvoril to Svätý Izraela.
21 Predneste svoj spor, hovorí Pán, prineste si dôkazy, vraví kráľ Jakubov.
22 Nech prídu a nech nám zjavia, čo sa má stať. Ktoréže veci sú prvšie? Povedzte, nech pochopíme a zvieme ich výsledky, alebo nám povedzte, čo príde.
23 Povedzte, čo príde v budúcnosti, a budeme vedieť, že ste bohmi, ba urobte či už dobré a či zlé, nech žasneme a razom vidíme!
24 Hľa, vy nivoč ste len a dielo vaše je ničomné, ohavník si vás vyvolí.
25 Vzbudil som ho - od severu prišiel - od východu slnca toho, čo vzýva moje meno, rozdlávi kniežatá ako blato a ako hrnčiar rozšliapava hlinu.
26 Kto to zvestoval od začiatku, aby sme vedeli, a od pradávna, by sme povedali: "Pravdu má"? Veď nik nezvestoval, veď nik nehlásal, veď nik nepočul vašu reč.
27 Prvý (vravím) Sionu: "Hľa, tu sú!" a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.
28 Ak sa obzerám, niet nikoho, niet medzi nimi radcov, čo by odvetili, keď sa ich opýtam.
29 Hľa, tí všetci ničím sú a ich skutky sú ničotou, vzduch a prázdnota sú ich liatiny.
